"Dnes je posledný deň roku 2015 a ja by som Vám chcela zaželať všetko dobré do toho nového roka 2016. Prajem Vám aby sa Vám splnilo všetko po čom túžite. Aby ste boli celý roky zdraví a šťastní. Mali vždy čo jesť a kde bývať. Aby ste tento rok prežili len s ľuďmi, ktorých máte radi, a ktorí majú radi Vás. Prajem Vám hlavne dobrý začiatok,aby ste doň vstúpili pravou nohou. Dúfam, že aj tento rok bol pre Vás dobrý a tento následujúci pre Vás bude ešte lepší a magický. Takže nech sa Vám splní všetko čo chcete, želám Vám hlavne veľa zdravia a šťastia, čiže úspešný nový rok 2016! A taktiež pekného Silvestra. Užite ho hlavne v zdraví a rozumne s blízkymi. Dúfam, že tu pre mňa budete aj ďalší rok a budete viac aktívni. Mám Vás rada aj keď Vás nepoznám a Vy mi nedávate o ničom vedieť,ale napriek tomu dúfam,že následujúci rok bude ešte lepší,krajší...vitaj 2016."

2 skvelé party chuťovky

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám opäť recepty (dnes skôr tipy) na chuťovky, ktoré môžete podávať napríklad na silvestrovskej (novoročnej party), ktorú môžete konať doma. Ich príprava Vám nezoberie veľa času.Samozrejme nepodávajte len toto. Môžete skúsiť syrové muffiny, na ktoré som Vám už recept dala, syrové krekry, koláčiky, jednohubky, šaláty, niečo sladké, zeleninové či ovocné poháre...je veľmi veľa receptov a tipov na to, čo podávať. Stačí zapojiť trochu fantázie. ;)

Ako prvé tu pre Vás mám jednoduché mini pizze.

Na ich prípravu budete potrebovať:

toastový chlieb (alebo sendvič), toľko kúskov, koľko pizze chcete

kečup (alebo niečo na základ)

syr

šunku

salámu

zeleninu (podľa chuti)

a taktiež korenie podľa chuti

Postup:

Z toastového (alebo akéhokoľvek iného okrem klasického) chleba odstraníme kôrku. "Cesto" trochu rozvaľkáme aby bolo tenšie a ak sa dá, snažíme sa vytvoriť tvar kruhu. A potom postupujeme akoby sme robili pizzu. Najprv natrieme primeranou vrstvou kečupu, pridáme šunku a salámu, zeleninu (hrach, kukuricu..), poriadnu vrstvou syra a okoreníme podľa chuti. Následne pečieme v rúro. Ja som to piekla na 150-tich stupňoch cca 5 minút. Záleží to od rúry, hrúbky cesta a od toho, čo ste tam dali.

Toto určite bude chutiť všetkým. Kto by predsa nemal rád pizzu? Môžete skúsiť taktiež pizza muffiny. Na základ použijete tortilu, ktorú dáte do formičky na muffiny, tak aby okraje trochu prečuhovali von. Potom už len pokračujeme ako hore.

Ako druhý tip tu pre Vás mám syrový sendvič.

Na prípravu budete potrebovať:

toastový chlieb (alebo sendvič)

maslo

syr

soľ

Postup:

Príprava je taktiež veľmi jednoduchá až primitívna. Na jeden kúsok chleba dáme trošku masla. Trošku na začiatok, do stredu a na koniec. Na to vrstvíme syr. Aký syr použijete je len na Vás. Kľudne použite Mozzarelu či Nivu. Opäť zapojte fantáziu...môžete použiť rôzne bylinky, alebo kľudne pridajte šunku. Na navŕstvený syr položte druhý plátok, na ktorý taktiež pridajte trochu masla. Takto pripravený sendvič dajte opäť zapiecť do rúry. Ja som to piekla spolu. Keď sendvič vychladne, nakrájajte ho na vhodné kúsky. Tie môžete dozdobiť špáradlom a olivou, alebo to môžete podávať s nejakou nátierkou. Všetko je už len na Vás

Toto boli len základné recepty. Je už len na Vás, ako ich dotvoríte. Prajem veľa šťastia. Ak tieto recepty vyskúšate, určite sa s nami podeľte o fotky (na Instagrame pridajte #pečeniesoSuzie), alebo dole do komentárov napíšte Vaše postrehy. Čo budete na Silvestra podávať Vy?

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Ja a Silvester?

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám niečo z môjho života. Tentokrát sa to týka Silvestra. Keďže som Vám už povedala ako mám rada Vianoce, tak dnes Vám poviem (napíšem) ako mám rada Silvester.

Minule sa ma niekto opýtal ako oslavujem Silvestra. Možno čakal, že poviem: "V meste s kamarátmi. Pod stromčekom so šampanským a petardam." No to by ste odo mňa nečakali. Ja by som tam nešla. Všade sú opití ľudia, ktorí tie petardy hádžu ani sami nevedia kam. Je tam zima. Hluk. Smrad. Nič pre mňa. Už pár rokov Silvester oslavujem v kruhu rodiny a nám najbližším. Vždy si pripravíme niečo jesť. Vždy je to chutné a ja sa toho neviem nabažiť. Toto jedlo vlastne pripravujeme celé poobede. Pritom si samozrejme užijeme veľa zábavy. Zvykneme sa ešte ísť prejsť. Vždy podľa toho, aká je vonku zima. Prechádzame sa po meste a rozprávame. Ešte keď je sneh, takpostavíme snehuliaka, alebo sa sánkujeme, poprípade guľujeme. Potom si dáme teplý čaj, kávu alebo horúcu čokoládu. K tomu si dáme buď už pripravené jedlo alebo nejakú tu choťovku, či koláčik. Niekedy sa spoločne aj navečeriame, ale to len zriedka. Ešte sa zvyknem zastaviť za kamarátmi a popriať si navzájom Šťastný nový rok. Potom ešte hráme hry. Monopoly, Človeče, Aktivity...alebo úplnú klasiku karty. Pozeráme telku, rozprávame sa, hovoríme si rôzne príhody príbehy. Jeme a pijeme (každý podľa veku). Jednoducho raz za rok sa takto stretneme, posedíme si, ale hlavne sa zabavíme.No čo viac si priať na oslavu odchodu starého a príchodu nového roka? Ocino vždy buchne šampus, s ktorým si pripijeme. Zaželáme si šťastný nový rok a takéto vinšovačky, no potom nekončíme. Ideme sa spoločne pozrieť na mestský ohňostroj, ktorý vidíme aj z balkóna. Niekedy sa ešte aj v noci ideme prejsť, ale to len zriedka. Jeden náš pes sa bojí petárd a všeobecne veľa zvierat trpí, preto my nekupujeme petardy ani nič tomu podobné. maximálne si zapálime prskavky. Ale týmto taktiež nekončíme. Máme zapnutú televíziu, rozprávame sa, smejeme, spievame...robíme veci, ktoré bežne pri stretávke nerobíme. JA si to užívam. Mám pri sebe ľudí, ktorých mám rada, všade je jedlo, dobrá nálada...no čo viac si priať? Ja každoročne dostanem záchvat smiechu. Obvolávame rodinu a každému vinšujeme šťastný nový rok. Takto to ťaháme až do rána. Postupne odchádzame spať. Každý rok v inú hodinu. Najprv odpadne babka, ktorá ide spať už o 22:30. No ale nám ostatným zábavu nepokazí. Silvester si vždy užijeme naplno. Neviem dokedy nám takéto stretávky na Silvestra vydržia, ale ja ich mám rada. Priatelia, rodina, rodinný priatelia...naši blízki a zábava.

A ako oslavujete Silvester (Nový rok) Vy? Podeľte sa o to s nami dole v komentároch. Určite Silvester užite v zdraví a primerane. Hlavne ak budete vonku, teplo sa oblečte, pretože hlásia silné mrazy. Už nech len nasneží a bude pravá zima.

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Syrové krekry

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám opäť recept. Povedala som si, že na silvestrovskú párty treba nejaké dobré jedlo. Keďže aj na Vianoce som pridala pár receptov, tak aj na Silvester niečo pridám. Budú to také chuťovky, ktoré máte rýchlo pripravené a všetkým budú chutiť.

Budeme potrebovať:

1 žĺtok

100g hladkej múky

100g tvrdého syra

80g masla

soľ

Postup:

1. Studené maslo nakrájame na kúsky a zmiešame spolu s múkou do hladka. Pridáme najemno nastrúhaný syr, soľ, žĺtok a všetko spolu vymiešame. Pripravené cesto vytvarujeme do guličky a dáme aspoň na 30 minút v potravinárskej fólii do chladničky. 
2. Odležané cesto rozdelíme na dve časti. Každú časť rozvaľkáme na tenký kruh, ktorý nakrájame na malé trojuholníky. Pomocou slamky môžeme vytvoriť malé dierky. 
3. Trojuholníčky ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme 10 minút pre 180 stupňov Celzia.

Už stačí zapojiť len fantáziu a do cesta môžete pridať rôzne bylinky podľa chuti a možno aj rôzne druhy salám. Taktiež to môžete servírovať s rôznymi nátierkami či dipami. Je to len na Vás.

Čo budete na silvestrovskú oslavu podávať Vy? Určite sa o tom s nami podeľte dole v komentároch. Ak tento recept vyskúšate, alebo máte nejaký tip, dajte nám vedieť.

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Čo najradšej robím na Vianoce

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám ďalší vianočný článok. Tentokrát sa týka toho, čo najradšej na Vianoce robím.

Ako už možno viete, baví ma piecť. Milujem piecť. Je to moje hobby. Je mi jedno čo pečiem. Na Vianoce zvyknem piecť už iba ja a mamina mi asistuje poprípade pomáha. Milujem tú vôňu vianočného pečenia. Prevonia to celý byt a cítite to stále. Kto by to nemal rád? Samozrejme ak nezhoria. Potom to treba vyvetrať. 

Vianočné nákupy patria k mojim najobľúbenejším. Ja mám síce vianočné darčeky nakúpené 

2-3 týždne dopredu, ale užívam si to. Je mi ľúto, že nie je sneh, pretože to nie je ono, ale čo už. Nakupujem ich vždy s kamarátkou a to sa stalo takou našou tradíciou.

Vianočné trhy. Ja trhy veľmi nemusím. Je tam veľa ľudí, ktorí sa všade tlačia a do každého narážajú, všade sa tlačia...no pre mňa jednoducho katastrofa. Ale s rodinou máme taktiež tradíciu. Vždy keď sú trhy, jeden večer tam ideme spolu. Spolu ich prejdeme, niečo si možno kúpime a potom sa ideme najesť. Či už do reštaurácie, alebo pod stánky. Väčšinou vyhrajú stánky. Rodičia s bratom si dajú varené víno alebo medovinu a ja čaj. K tomu si dáme jesť podľa toho čo majú, na čo máme chuť.

Balenie darčekov. Ja nevymýšľam žiadne špeciálne baliace papiere, pretože potom by mi bolo ľúto, že som si s tým dala toľko práce a niekto to potom roztrhol. Jednoducho ich zabalím do kúpeného baliaceho papiera, previažem stužkou, pridám mašľu a menovku. Ja mám balenie celkom rada. Nesťažujem sa. Najhoršie sa však balia darčeky, ktoré nie sú v krabici

Zimné prechádzky. Mám veľmi rada zimné vianočné prechádzky po vŕzgajúcom nehu. To mi však zima nechce nejako splní, pretože vonku nie je vôbec sneh len blato.

Pozeranie vianočných filmov. Kto by toto nemal rád? Večer si sadnete k telke, vonku sneží, držíte šálku teplého čaju, všade rozvoniavajú koláčiky, ktoré jete a pozeráte dobrý vianočný film. No nemilujte to. Až na ten sneh, ktorý nie a nie prísť.

Pitie vianočného čaju/kakaa/horúcej čokolády. Ja milujem vianočný čaj. Taktiež prevonia celý byt a chutí vážne skvelo. Ak ste ho ešte nepili, určite ochutnajte. Vonia a chutí vážne vianočne. Niekedy sme s bratom radi pili kakao alebo horúcu čokoládu, no teraz ja čokoládu nemôžem. Ale v Kauflande majú vážne dobrú porciovanú horúcu čokoládu.

Čítanie knihy. Predstavte si to isté, čo som písala k filmom, ale nepozeráte film, čítate knihu. Taktiež je to veľmi úžasné. ešte ak k tomu ste práve vyšli z vane, máte na sebe pohodlné teplé pyžamo a hrejivé dlhé ponožky. 

Asi posledná činnosť, ktorú mám veľmi rada je trávenie času s rodinou. Mám rada svoju rodinu a na Vianoce sme všetci pokope, čo milujem. Večer spoločne večeriame, pozeráme film...je jedno čo robíme, hlavne že sme spolu. Vianoce bez rodiny by som si nevedela predstaviť.

A čo na Vianoce najradšej robíte Vy? Máte Vianoce radi alebo naopak ich neznášate?

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

DIY last minute Christmas gifts 2

Ahojte,

ako som Vám v minulom článku sľubila, prinášam Vám pokračovanie DIY last minute Christmas gifts. Všetky nápady sú veľmi jednoduché a rýchle. Verím, že ak ešte náhodou stále neviete aký darček niekomu darovať, niečo vyberiete, alebo sa aspoň inšpirujete. Ospravedlňujem sa, že tieto články vychádzajú až teraz, ale nechcela som vianočné darčeky robiť mesiac dopredu a niektoré sa ani nevydarili. Dúfam, že mi rozumiete. :)

Tento prvý je zo všetkých najľahší. Stačí Vám len nádoba a sušienky. Je na Vás či niekomu darujete domáce sušienky, alebo mu ich iba kúpite. Ja som sa rozhodla, že dotyčnej osobe sušienky upečiem, pretože je to viac od srdca. Nezaberie Vám to veľa času. Ja som ich piekla asi 10 minút + 5 minút príprava cesta. 

Recept, podľa ktorého som ich upiekla >> COOKIES

Musela som ich však polámať na menšie časti, pretože sa celé nezmestili do nádobky. Nádoba je z Pepca za niečo okolo 1,30 €. 

Na vrchnák som ešte nalepila srdce s odkazom "Made with love", pretože mi to prišlo zlaté.

Samozrejme tam nemusia byť len sušienky, ale koláčiky, ktoré má osoba rada. Taktiež tam môžete dať kozmetiku, alebo nejaké cukríky, poukážku...hocičo čo má osoba, ktorej to darujete rada. Stačí zapojiť fantáziu.

Ako som povedala, tento darček Vám nezaberie veľa času, ale určite si to človek bude vážiť. Avšak ak máte čas, určite vyrobte niečo lepšie, aby tá osoba videle, že Vám na nej vážne a skutočne záleží. Preto odporúčam upiecť sladkosť (alebo aj slané, veď to je predsa jedno), ktorú má rád/a.

"Koláč" z vločiek

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám opäť niečo na pečenie. Tentokrát je to však zdravšie. Ak si niekto z Vás potrpí na zdravú stravu a ani na Vianoce si nedovolí zjesť niečo nezdravé, tak práve preto tu pre Vás dnes mám tento recept.

Budeme potrebovať:

1 hrnček mlieka

1 hrnček vločiek

med (1-2 lyžice)

kokos (nemusí byť, je len na chuť)

1 lyžička kakaa (nemusí byť)

nejaké ovocie (maliny, jahody..)

Postup:

Postup je veľmi jednoduchý. Ani neviem ako ho podať, aby mi to zabralo trochu viac miesta, ale tak idem na to:

1. Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie a rúru predohrejeme na 175 stupňov. V miske zmiešame vločky a mlieko. Ak je hmota príliš hustá, pridáme mlieko a opačne, ak je hmota príliš riedka, pridáme vločky. Podľa chuti pridáme kokos, kakao alebo škoricu. 
2. Polovicou hmoty vyložíme plech aj po okrajoch. Na vrch uložíme ovocie podľa vlastného výberu. Odporúčam maliny. Na ovocie nanesieme druhú časť hmoty. Pečieme na 175 stupňoch približne 35 minút.
3. Ja som ho nakoniec dozdobila ďalšími malinami a malinovým džemom. Chutilo to výborne.

A čo Vy, máte radšej zdravú variáciu vianočného jedenia, alebo Vám to je jedno? Ak by som sa mala priznať ja, cez Vianoce zažmúrim oči a najem sa až až. Potom to však idem radšej vycvičiť a vybehať. Ako to máte Vy?

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Prečo mám rada Vianoce?

Ahojte,

dne tu pre Vás opäť mám niečo z vianočného súdka. Myslím, že táto téme je u každého iná, pretože každý má rad Vianoce kvôli niečomu inému. Ja sa dnes s Vami chcem podeliť o to, prečo ja mám rada Vianoce.

U mňa Vianoce začínajú od 20. decembra. No na Vianoce sa teším od novembra. Ja som schopná vytiahnúť vianočný sveter v novembri, začnem si spievať koledy a jednoducho myslieť na Vianoce. Darčeky si zapisujem v novembri a okolo 10. decembra mám všetky darčeky kúpené. Je síce pravda, že niekedy ešte dokupujem darčeky okolo 18., ale to už kupujem darčeky, bez ktorých by som sa zaobišla. Keď si na seba oblečiem niečo vianočné, tým myslím vianočný sveter, ponožky alebo legíny, automaticky sa naladím na vianočnú nôtu. Preto sa snažím vianočné veci vyťahovať až v decembri. Tohto roku sa mi to podarilo a vianočný sveter som si obliekla okolo 4. Neviem kedy presne. doma si púšťam vianočné koledy, väčšinou anglické, ale ani niektoré slovenské nie sú zlé. Spolužiaci zo mňa musia mať veľkú radosť, pretože si tie koledy spievam aj v škole. 

Už okolo toho 20. decembra sa na Vianoce pripravujem. Milujem vianočné nákupu. Je jedno čoho. Keď ideme s rodinou na veľký nákup, alebo nakupovanie darčekov. Toto ma baví. Samozrejme aj nakupovanie pre vlastnú radosť ma baví. Vianočné pečenie je tiež niečo pre mňa. Ja milujem piecť obecne. Je mi jedno čo. ja pečiem rada. Je to pre mňa niečo ako relax, hobby, pri ktorom si aj oddýchnem a zabudne na školu. Ja som od malička piekla s maminou. Keď som bola s bratom malá, piekol s nami aj on. No teraz už pečiem len ja. Ešte mi zvykne asistovať aj mamina, ale väčšinu práce robím ja. Mňa to baví a mamine to nevadí, pretože si môže oddýchnuť. Síce mi je trochu ľúto, že už s nami (so mnou) nepečie aj brat, ale chápem ho. Vždy robíme veci z ihličia. My máme umelý stromček, ale chceme aby nám po dome rozvoniavalo ihličie. Aj to robí vianočnú atmosféru. Adventný veniec si nekupujeme, ale vyrábame si každý rok vlastný. Zvyknem ho robiť sama, ale mamina mi pomáha, ak nemá čo robiť. V sobotu pred 4. adventnou nedeľou vyrábame ikebanu.

Bananofees

Ahojte,

dnes tu pre Vás mám ďalší z mojich skvelých receptov. Tentokrát je nepečený. Je veľmi chutný, ale na mňa dosť sladký. No tí, čo majú radi sladké si určite pochutnajú :)

Budete potrebovať:

150g sušienok (najlepšie maslových)

100g masla

2-3 banány

250g Salka (uvareného kondenzovaného mlieka)

250g mascarpone

2 lyžice cukru

250ml šľahačky

granko

Postup:

1. Sušienky si rozdrvíme a maslo rozpustíme. V miske vymiešame sušienky s maslom. Hmota by mala pripomínať mokrý piesok. Touto zmesou vyložíme tortovú formu aj po okrajoch. Banány nakrájame na kolieska a naukladáme ich na sušienkovú hmotu. Na ne následne nalejeme a rozotrieme uvarené Salko.
2. Mascarpone vymiešame s cukrom. pridáme dotuha vyšľahanú šľahačku. Túto zmes nanesieme na Salko. Necháme v chladničke, najlepšie cez noc a pred podávaním posypeme grankom.

No povedzte, odolali by ste? Ja verím, že nie. Možno to nevyzerá najlepšie, ale ak by ste ochutnali, určite by ste ho zjedli celý. U nás sa zjedol za 2 dni. To je síce dosť, ale aj tak to je docela rýchlo. Ja som mala len jeden kúsok.

Ak tento recept vyskúšate, určite sa pochváľte dole v komentároch.
Máte už napečené koláčiky na Vianoce, alebo nepečiete nič? Ak sa Vám nechce piecť tak kľudne vyskúšajte tento nepečený koláč. Verím, že Vám bude chutiť.

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                                                                    Suzie

List Ježiškovi

Ahojte,

dúfam, že ste sa nezľakli toho názvu, ale nevedela som, ako tento článok nazvať. Nejdem si tu vyliať srdce s tým, čo by som chcela pod stromček, nebojte.

Na Vianoce máme niekoľko tradícii a keď som bola malá, jedna z nich bolo napísať list Ježiškovi. Neviem do ktorého ročníka som na Ježiška verila, ale vždy som mu pohľadnicu so zoznamom darčekov poslala. "Ježiško" mi vždy odpísal a pribalil k tomu malé prekvapenie s tým, že pod stromček mi určite niečo prinesie. Ja som si ale povedala, že by mohlo byť pekné napísať takto pohľadnicu o niekoľko rokov opäť, a preto som ju odoslala aj tento rok. Som zvedavá čo mi príde aj s listom od Ježiška. Čo som na pohľadnicu napísala?

" Milý Ježiško,

nechcem veľa pod stromček. Chcem, aby ten človek, ktorý práve toto číta, bol šťastný. Na Vianoce len počujem, čo ľudia chcú a čo už kúpili. Ale čo chcem ja...Chcem, aby ľudia, čo sú chorí, boli zdraví. Aby si ľudia nemuseli robiť starosti s bývaním, jedlom a teplom. Chcem pre všetkých ľudí priateľstvo, lásku, zdravie, mier a pokoj."

Toto som tam napísala. A teraz, ako to píšem sem, je presne 23:23, tak dúfam, že sa to splní.
A čo Vy, píšete ešte Ježiškovi? Čo je Vaše najväčšie želanie? Dokedy ste verili na Ježiška?

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Citrónové keksy

Ahojte,

dnes Vám prinášam ďalší recept na vianočné pečivo, ktoré je veľmi dobré. Dnes som ho piekla už druhýkrát a taktiež sa vydarilo. Vrelo odporúčam.

Budete potrebovať:

400g hladkej múky

250g masla

150g práškového cukru

2 žĺtky

1 balíček vanilínového cukru

hladká múka na posypanie pracovnej dosky

papier na pečenie

Na polevu:

práškový cukor

citrónovú šťavu

čokoládovú polevu

Postup:

1. Do múky pridáme pokrájané (rozdrobené) maslo, oba druhy cukru a žĺtky. Vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme aspoň na 30 minút v chladničke.
2. Stuhnuté maslo rozvaľkáme na pomúčenej doske a vykrajujeme rôzne tvary. Cesto ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme 12-15 minút pri 180 stupňoch.
3. Cukor zmiešame s citrónovou šťavou. Polevu nanesieme na koláčiky, ktoré dozdobíme čokoládovou polevou. Recept je veľmi jednoduchý, ale výsledok stojí za to.

A aké koláčiky pečiete Vy? vyskúšate niečo nové, alebo tento recept už poznáte? 

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

DIY last minute Christmas gifts

Ahojte,

určite všetci vieme, aké je trafiť sa ľuďom s darčekom. Aj keď niečo kúpite, dotyčnému sa to nepáči, alebo to aj tak skončí v koši. Najcennejší je darček, ktorý vyrobíte a ak nemáte čas, tieto sú presne pre Vás, pretože na výrobu týchto darčekov veľa času nepotrebujete. Tak poďme na to!

Začnem tým najrýchlejším a najjednoduchším. Bude Vám treba len nádobku s vrchnákom, niekoľko cukríkov, ktoré má dotyčná osoba rada a ak chcete tak ozdoby. Myslím, že postup je všetkým jasný. Ja osobne síce cukríky veľmi nemusím, ale toto by ma potešilo.

Ešte taký malý tip: Ak na fľaši píše dátum spotreby, odlakovačom ho zotriete. :)

Ako ďalší darček, tu pre Vás mám tento svietnik. Jeho výroba je taktiež veľmi jednoduchá a rýchla.

 Budete potrebovať:

• starú knihu, alebo vytlačený text
• nožnice
• čajové sviečky
• sklenené fľaše
• ozdoby

Postup je taktiež jednoduchý. Najprv si nameriame koľko papiera nám bude treba. Potom si tam vystrihneme vzor, ktorý tam chceme mať. Naaranžujeme to tak, ako sa nám to vnútri páči, ešte pridáme sviečku a dozdobíme.

Sezamové sušienky

Ahojte,

poznáte to, pred Vianocami chceme upiecť niečo dobré, ale nikdy nevieme čo a už nás omrzelo to, čo pečieme každý rok. A preto som dnes tu. Touto "sériou" -Vianočné pečenie- by som Vás chcela inšpirovať, ukázať Vám nejaké chutné recepty, ktoré by ste mohli vyskúšať. Pevne verím, že Vám budú chutiť. Na začiatok tu pre Vás mám sezamové sušienky. Na mňa boli trochu viac sladké, čiže podľa mňa trošku menej cukru. Ale poďme na to!

Budeme potrebovať:

70g hladkej múky

60g masla

120g práškového cukru

1 vajce

1 vanilkový cukor

1 lyžička citrónovej šťavy

160g sezamových sušienok

0,5 lyžičky soli

0,5 lyžičky prášku do pečiva

Postup:

1. Zmiešame múku, prášok do pečiva a soľ. Zmäknuté maslo vymiešame s oboma cukrami, pridáme vajce a citrónovú šťavu. Všetko spolu vyšľaháme mixérom pár sekúnd, postupne primiešavame múku. Nakoniec pridáme sezam, ktorý do cesta vmiešame vareškou.
2. Rúru si predohrejeme na 180 stupňov. Plech vyložíme papierom na pečenie. Pomocou lyžičky na plech ukladáme kolieska vo väčšej vzdialenosti a pečieme 8-15 minút. V polovici ich môžeme obrátiť na druhú stranu. Keď ich vyberiete, budú mäkké a lepkavé, ale postupne budú chrumkavé.

Ako vidíte, tento recept je veľmi jednoduchý a chutný. Ak ho vyskúšate určite mi dajte vedieť.

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                              Suzie

Syrové muffiny

Ahojte.

dnes je konečne piatok, no nie? Celý týždeň sa tešíme na víkend, ktorý však rýchlo utečie a potom sa to celé opakuje. Ja sa už nesmierne tešímna Vianoce, kto tiež? Už len mesiac a pár dní! No ale to nepatrí k tomutu článku. Keďže je piatok, ľudia si chú oddýchnuť, zabaviť sa a niekto ide (na) alebo čaká návštevu. Ak sa Vám nechce vymýšľať nič zložité na pohostenie, tieto sýrové muffiny sú na to ako stvorené. Ja som ich piekla mamine do práce, ako pohostenie a vravela, že boli skvelé. Ja som zjedla si tri. A musím to potvrdiť. Preto sa s Vami chcem podeliť o tento recep :) Našla som ho na nejakej stránke od pani Jany. 

Budeme potrebovať:

3 hrnčeky postrúhaného syru

1 a 1/2 hrnčeka polohrubej múky

1 čajovú lyžičku soli

2 čajové lyžičky prášku do pečiva

1 vajce

1 hrnček mlieka

50 gramov roztopeného masla

1/2 čajovej lyžičky cukru

Majte sa radi takí, akí ste

Ahojte,

dnes som si pre Vás pripravila túto úvahu. Myslím, že túto tému by trebalo rozobrať až do špiku kosti, ale nechcem aby tento článok bol až príliš dlhý. Tak poďme na to!

Veľa ľudí, hlavne tí mladší, tým myslím ešte nezrelých, čiže teenegerov. Veková skupina okolo 13 rokov a vyššie si začína všímať, že svet okolo nich je skutočný a všetko ho dokáže ovplyvniť tak ako aj ich. Nie je ľahké pochopiť vlastné telo a ľudia okolo tomu nepomáhajú. Niekto sa jednoducho narodí s veľkým nosom, čelom, malými očami, tenkými perami alebo má jednoducho gény na to, byť silnejší. Je jedno na čo máme gény. Možno to sú gény našich prarodičov a my s tým nič neurobíme. Nikto by sa nemal nikomu smiať za to, ako vyzerá. My gény zmeniť nevieme. Áno, existuje možnosť upraviť svoj vzhľad plastickou operáciou. Ja by som plastiku asi nikdy nepodstúpila, pretože to už by som nebola ja. Vždy ak niečo vylepšíte, už to nebude to, čo to bolo. A keď sa operácia nevydarí? Čo urobíte potom? Vyhodili ste peniaze a ešte nemáte ani to, čo ste chceli. Stálo by Vám to za to? Ja myslím, že nie. Ďalšia kategória je choroba. Viem, že ľudia, ktorí majú problémy so štítnou žľazou, sú buď veľmi silný alebo veľmi chudí. Taktiež za to nemôžu. Jednoducho majú zdravotný problém. Mladí ľudia (hlavne dievčatá),ktorí každý deň vidia v televízore, časopisoch, či na internete rôzne modelky, alebo dievčatá, ktoré su chudé a krásne. Keď ich vidia, a potom pozrú na seba a vidia, že nie sú vôbec ako ony, v ich hlave sa začínajú diať veci. Psychika začne fungovať a vualá (napríklad!) nová anorektička je tu. Veľa dievčat si neuvedomuje, že viac ako 80% (možno aj viac), z týchto modeliek je vyfotoshopovaných. V tej chvíli si to vôbec neuvedomujú. Nič nové pod Slnkom nie je ani šikana. Myslím, že pojem šikana poznáme všetci. Šikana je zlá a mala by sa zastaviť. Nerozumiem ľuďom, ktorí to vôbec robia. Či už verbálna alebo fyzická šikana. Len slovo dokáže veľmi zabolieť a to obzvlášť ak máte nejaký problém, za ktorý nemôžete. Viem, že toto nie je šikana, pretože sa to stalo len raz, ale poviem Vám, že to strašne zabolelo. My ako trieda máme spoločný chat (konverzáciu na Facebooku) a tam si v rámci triedy píšeme rôzne veci. Raz sme si písali o jednej učiteľke a ja so spolužiačkou sme sa jej zastali, pretože oni si sami môžu za to, aké známky dostali, ale to nie je podstata. Ja som napísala, že ja s jej výkladom problém nemám a nechodím ani na olympiádu, čiže jej výklad je normálny. A môj spolužiak mi napísal: "Lebo si bifľa." Toto ma dostalo. Ja sa veci bifliť, čiže učiť od slova do slova neviem a nikdy som to ani nevedela. Preto, že sa dobre učím, nie som bifľa. Dosť ma to sklamalo, pretože práve kvôli mne on dostal 2 alebo nejakú dobrú známku. Ja sa jednoducho viem naučiť to, čo mám vedieť. bifľa. No nech si myslí čo chce.

Ten pravý?

6. časť

Ahojte,

minulý týždeň som opäť nevydala všetky články, ktoré som chcela a včera večer som rozmýšľala už nad ďalším týždňom, a tak ma napadlo, že už dávno nevyšla poviedka. Už ani neviem kedy som zverejnila ďalšiu časť poviedky Ten pravý?. Takže fanfáry poprosím, je tu posledná časť tejto poviedky. Neviem, či sa Vám páčila, pretože som nedostala žiadnu odozvu, ale tak čo už. Každopádne mám rozpracovaných viacero poviedok, no nemám čas ich dopísať. Tak aspoň túto chcem ukončiť a dnes je ten deň. Tak vychutnajte si tento koniec a určite mi dajte vedieť ako sa Vám páčila celá poviedka. :)

„Prepáč keď som ťa zaskočila, ale takto som to cítila a...“ umlčí ma bozkom. Opäť je to ako elektrický šok. Necítim sa už napätá a nesvoja ale ako v siedmom nebi. Teraz je to ešte krajšie ako vtedy. Som ako omámená.

„Sam, ja neviem prečo som sa tak zachoval, nemal som to robiť a ospravedlňujem sa za to. Prepáč, ak som ublížil aj tvojim citom...“ nevie ako pokračovať a mne sa hrnú slzy do očí „ja len neviem či miluješ mňa ako Josha alebo vymysleného Robbieho. To ma najviac trápi.“ Mlčky mu hľadím do očí lebo to sama neviem. Ak sa ako Robbie pretvaroval tým čo robil a rozprával, tak v takom prípade milujem Robbieho. Ale ak to bol on a nič nepredstieral, milujem ho aj ako Josha. Na mene predsa nezáleží. Chytím ho za ruku a on mi ju silno stisne. Pozriem mu do očí a cez slzy v nich vidím to čo vtedy v kuchyni. Lásku. Hľadám správne slová ako mu povedať svoje myšlienky.

„Neviem či si to bol ty. Fyzicky si to ty bol, no ja neviem či si to bol ty aj psychicky. Dúfam, že mi aspoň trošku rozumieš. Myslím si,...“ odmlčím sa „že si to bol ty. Vidím to v tvojich očiach. To isté som videla aj vtedy v kuchyni. Nemyslím si, že sa len hral. Josh a Robbie sú tá istá osoba. Tá istá osobnosť. Bol si to ty a stále si. Je mi jedno či sa voláš Robbie, alebo Josh, stále ťa budem milovať.“ a vtedy už slzy neudržím a jedna mi utečie. Jedna za druhou.

„Sam, ďakujem. Ďakujem, že mi veríš a máš pravdu. Bol som to ja. Žiadna pretvárka ani hra na nejakú inú osobu. Mňa si tiež okúzlila. Bál som sa o teba aj keď som ťa nepoznal. Nechcel som aby sa ti niečo stalo. A keď som ťa večer niesol do postele, uvedomil som si, že ťa milujem. A v spánku si taká krásna.“ na to neviem odpovedať, preto ho len pobozkám. Bozkávame sa dlho. Opäť ma nadvihol ale teraz opatrnejšie lebo mám šaty. Ja som mu zamotala roky do vlasov, on si ma privinul tuhšie ku sebe a postavil na svoje nohy. Neprestali sme ani keď začalo pršať. Josh prestal až keď si všimol, že sa trasiem.

Čokoládová torta s banánom

Ahojte,
dnes pre Vás mám recept na tortu, ale nie však pre histaminikov, pretože na jej prípravu budeme potrebovať dosť  (na mňa dosť) čokolády. Ja som ju piekla pre maminu a musím povedať, že sa hneď zjedla, preto nemám ani lepšie fotky. Tieto som fotila na rýchlo. Ani ozdobená nie je ktovieako, ale hlavné je, že "nám" chutila. :)

Budeme potrebovať:

👉 200g maslových sušienok

👉 3 lyžice cukru

👉 5-6 lyžíc rozpusteného masla

👉 350ml smotany na šľahanie

👉 1 lyžica vanilínového cukru

👉 100gmliečnej čokolády

👉 150g horkej čokolády

👉 2 vajcia

👉 štipka soli

👉 2 celé banány alebo ovocie, ktoré sami uznáte za vhodné (jahody, maliny)

Postup:

1. Sušienky rozmixujeme (rozdrvíme) na malé kúsky spolu s 1 lyžicou cukru a rozpusteným maslom. Zmiešané by sa to malo podobať na mokrý piesok. Zmesou vyložíme dno okrúhlej formy na pečenie. Takto pripravený korpus dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 stupňov na 10 minút.
2. Do hrnca nalejeme 300ml smotany. Pridáme 2 lyžice cukru, 1 lyžicu vanilínového cukru a privedieme do varu. Potom odstavíme z ohňa, pridáme 100g mliečnej a 100g horkej čokolády (polámenej na kúsky). Miešame, kým sa čokoláda nerozpustí.

DIY

-presents for mom-

Ahojte,

keďže dnes má moja mamina narodeniny, rozhodla som sa, že Vám ukážem pár rýchlych DIY na poslednú chvíľu. Ešte sa chcem ospravedlniť za kvalitu fotiek, ale blbne mi foťák, čiže prepáčte.

Myslím, že toto zvládne každý. Ak ste si všimli, že je ten obrázok taký divný, tak áno, toto mi robí foťák.

25 reasons why I love you

Tu asi ani nie je čo vysvetľovať. Zoberiete fľašu, ktorú si nazdobíte ako len chcete. Ja som na papieriky široké 1 centimeter. Aby fľaška nebola prázdna, pridala som papierové hviezdičky, ktoré som si poskladala taktiež z papiera 1 centimeter širokého. Nedoporučujem tieto hviezdičky robiť z výkresu.

 
 Papier "zauzlíme" tak, aby nám vznikol 6uholník. Následne zbytok papiera obmotávame okolo týchto šiestich strán.
Následne si vytvárame cípy, buď zohnutím alebo stlačením.
Je na každom aký spôsob si vyberie.

Baby, ktoré máte dlhšie nehty ako ja, varujem Vás, je dosť možné, že sa zlomia. Ja som pri tomto prišla o 2. 

Obľúbenci

-za október-

Ahojte,

dnes pre Vás mám ďalší článok, a to obľúbencov za mesiac október. Nebudem to nijako obzvlášť obkecávať. Poďme nato!

 1.kniha

Ja veľmi rada čítam, ale asi mi nebudete veriť keďže už druhýkrát v tejto kategórii nič nebude. Jednoducho nemám čas na knihy či filmy. Mám toho veľa do školy a ešte aj v súkromí.

2.film

Tu platí to isté čo pri knihe. Posledný film, ktorý som videla normálne, bez toho aby som pri ňom robila veci do školy alebo na blog, som videla asi pred mesiacom. No teraz sa teším na Drozdajku 2!

3.kozmetika

Ja v chladnejších dňoch už vyťahujem balzámy a pomády. Mne jednoducho na jeseň a v zime praskajú pery. Sú vždy vysušené a zvykne mi ich ofúknuť. Neviem, či viete čo myslím, ale my to takto voláme. Mám veľmi rada Balea balzámy, ale chcelo by to vyskúšať už niečo nové. Máte nejaký tip?

Prečo si ľudia ničia svoje zdravie?

Ahojte.

Dnes by som sa s Vami chcela podeliť o to, ako vidím ja túto tému. Myslím, že je to aktuálna téma, pretože dnes je máloktorý človek zdravý ako ryba.

Ešte asi pred rokom sme písali úvahu na túto tému. Mňa hneď napadli drogy, cigarety, alkohol, nezdravé jedlo či nebezpečenstvo. Ako to myslím? Koľko percent mladých ľudí neskúšalo alkohol, drogy či cigeretu? Určite by ste nenašli veľké číslo. A prečo to robia? Myslia si, že budú frajermi? Pre mňa určite nie. Nechcem bonzovať, a tak nepoviem konkrétnu skupinu ľudí, ale mám kamarátov, ktorí fajčia. Mne to smrdí. Minule tak ku mne došiel kamarát, a ja som myslela, že sa pozvraciam. Jednoducho pre mňa to je hnus. Cigareta je vlastne droga. Čiže to sa s tým spája. Načo je to dobré? Akurát si kazíte život. A alkohol? Prečo to pijete? Chutí Vám to? Chcete byť frajeri? Čo tak skúsiť šport? Buďte radšej frajermi v športe ako v tomto. Nezdravé jedlo? Prečo ho vlastne ľudia jedia? Myslím tým rýchle občerstvenia a podobné "bufety". Raz za čas je to v poriadku. Aj ja keď som veľmi hladná a chcem niečo čerstvé, tak si kúpim burger alebo niečo. Ale tu hovoríme o každodennej konzumácii. Prečo to jete každý deň? A ako myslím nebezpečenstvo? Vlastne toto všetko je pre nás nebezpečenstvo. Ale myslím tým napríklad predvádzanie. Prečo sa predvádzate? Čo si chcete dokázať? Nič tým nedokážete, len si ublížite. A tým komu pomôžete? Nikomu! Akurát ľudia okolo budú mať ešte väčšie starosti. Ľudia si neuvedomujú, čo sa môže stať, kým sa to nestane. Ale potom už bude neskoro. Bude neskoro prosiť aby sa vrátil čas. Bude neskoro prosiť Boha o zázrak. Bude neskoro na všetko. Keď budete ležať v nemocnici, vtedy si uvedomíte, čo ste spravili zle. Veľa ľudí nevie aké to je ležať tam. Ľudia, ktorí sú zdraví si ničia zdravie a tí chorí sa musia iba prizerať, pretože ich neposlúchnu. Ani neviete, čo by dali chorí za to, aby mohli byť zdraví, pretože nikto si nevybral aký bude, ale svoju cestu si vyberá každý sám. Preto je len na Vás, čo so svojím životom urobíte, akou cestou sa vydáte. Ja verím, že sa vydáte tou správnou cestou. Nič z toho nie je frajerina. Je to iba plýtvanie zdravia a života.

Ako všetko stíham?

Ahojte!

Je nedeľa večer a ja pre Vás píšem nový článok. Sama som sa pozastavila nad tým, ako to, že tento týždeň vyšli články načas? možno je to preto, lebo som si povedala, že články budú vychádzať hlavne v tieto dni. Myslím tým, že budú vychádzať v piatky, soboty a nedele. Ale taktiež by som chcela, aby vychádzali aj v iné dni. A tak ma vlastne napadlo, prečo by som sa s Vami o tomto všetkom nemohla podeliť. Myslím tým, že sa s Vami chcem podeliť ako to u mňa funguje s organizáciou. O tomto bude pár samostatných článkov.

Obrázok (vintedblog)

Mám miliardu zápisníkov, bez ktorých nemôžem fungovať. Zapisujem si tam všetko. Písomky, články, projekty... Jednoducho mám zápisník do školy, na súkromné účely ale aj na blog. Všade si zapisujem to, čo treba. Taktiež mám všade pozakladané papieriky. Sú rôznofarebné a majú rôzne veľkosti. Nachádzam ich všade, pretože väčšinou zabudnem kam som ich dala. Píšem si tam čo mám urobiť, kúpiť, napísať... Všetko čo ma napadne. Nechcem to zabudnúť tak si to napíšem. Hocikedy v posteli, alebo vo sprche ma niečo napadne. Hneď si to bežím zapísať. Keď som vo sprche, opakujem si to, aby som to nezabudla. Vlastne aj takto dostávam nápady na články. 

Ale kde som zodpovedala na túto otázku? Nikde. Pretože odpoveď je jasná. Ako všetko stíham? Jednoducho, nijako. Aj keď mám milióny zápisníkov a diárov, všade pripomienky a lístočky, aj tak na niečo vždy zabudnem. Som proste taká. Aj teraz som už zabudla čo písať. V hlave som mala naplánované čo napíšem. Teraz však už neviem, čo som sem ešte chcela napísať.

A ako to máte Vy? Tiež si všetko musíte napísať? Alebo nie? Dajte mi vedieť dole do komentárov. Taktiež mi dajte vedieť aké články mám písať. 

Nájdete ma tu:

Ask>> suzieT_blog

Meil>> suziet.blog@gmail.com

                                                                                                                                               Suzie

Čo chcem v živote dosiahnúť?

-moja budúcnosť-

Ahojte,
áno, článok vychádza načas! Trikrát hurá! Snažila som si to takto naplánovať, aby vyšiel ešte dnes. Každopádne tu dnes pre Vás mám taký trošku netypický článok. Neviem, či niekto niečo takéto napísal, ale predpokladám, že áno. Opäť sa o mne takto môžete niečo málo dozvedieť. Nebudem zdržiavať a môžeme ísť na to!
Všetci o niečom snívame a máme nejaké túžby. Niekto chce byť profesionálny futbalista, iný zas IT technik. Niekomu nezáleží na tom čomu sa bude venovať, pretože sníva o niečom, čoho sa vopred vzdal. Preto som si svoje sny a túžby napísala na papier a pripla si ho na nástenku. Myslím si, že toto je pre mňa nejaká motivácia, aby som vedela, že sa nemám vzdávať svojich snov. Ja som typ človeka, ktorý chce niečo dosiahnuť. Chcem aby ľudia vedeli, že som existovala, keď tu už nebudem. Ale je pravda, že som hanblivá. Ja som vlastne taký protiklad. Neviem, ako je to možné, ale som už raz taká. Napísala som si, čo všetko chcem v živote dosiahnuť. Hlavnou podstatou sú tam sny, ktoré sa týkajú mojich koníčkov a vecí, ktoré ma bavia a zaujímajú. Vyskytujú sa tam samozrejme aj veci, alebo lepšie povedané želania, ktoré si chcem splniť, aby som niekomu niečo dokázala a bola lepšia ako ostatní. Viem, toto vyznelo sebecky a divne, ale ja chcem dokázať jednej osobe, že som lepšia ako niekto druhý.
Keďže ma baví písať rôzne príbehy, chcela by som vydať knihu. O tomto snívam asi odmala. Stále sa ma to drží. Dúfam, že sa mi to splní. Preto sem pridáva aj poviedky. Chcela som nejako začať a myslím, že takto to bude dobre.

2 až 3 % ľudí trpí HIT (histaminovou intoleranciou) a ja patrím medzi nich. Nebudem Vám vysvetľovať čo všetko to znamená. Na to máte predsa Google :) Viem, že je dosť ťažké niečo si navariť. Preto by som chcela napísať aj nejakú kuchárku pre histaminikov. Ani ja neviem, čo si uvariť jesť a skončím pri suchároch a už ma nebaví jesť ich každý deň. Aj preto na blogu vznikne nová rubrika a to Recepty pre histaminikov. Vlastne, všetky recepty, ktoré nájdete na tomto blogu sú väčšinou pre histaminikou.

Ahojte! Dnes tu pre Vás mám už 5. diel z poviedky Ten pravý? Už je to pomaly koniec a dej sa začína rozuzľovať. Nenechajte si to ujsť.

Ten pravý?

5. časť

Zobudila som sa až vnútri. Posteľ nie je tvrdá, ale ani pohodlná som prikrytá sivou dekou a na sebe mám čierne pančucháče s dlhým červeným hodvábnym tričkom. Je mierne nad kolená a má dlhý rukáv. Usudzujem, že mi asi bola zima, keď ma takto naobliekali. Izba je dosť tmavá a vyzerá byť plechová. Posteľ je v strede a mám tu malú lampičku. Zapnem ju a vidím, že izba nemá žiadne okno. Pri posteli mám topánky. Sú to viazacie čižmičky. Obujem sa a vidím jedny drevené a jedny veľké kovové dvere. Vyberiem si tie drevené v presvedčení, že za nimi je kúpeľňa. Môj odhad bol správny. Umyjem si tvár. Nikde tu nie sú okná a tak neviem koľko je hodín. V zrkadle vidím svoju tvár. Je o niečo lepšia, ale aj tak tam vidieť stopy zúfalstva. Vyjdem z kúpeľne a snažím sa otvoriť tie kovové dvere. Keď sa vzdám, snažím sa zapliesť si vlasy do vrkoča. Podarí sa mi to, no nevyzerá to najkrajšie. Nechám to tak. Tieto šaty mi pristanú. Neviem rozoznať či to je tričko alebo šaty. Po chvíli sa dvere otvoria a príde Tasha.

„Dobré ráno.“ povie s úsmevom.

„Koľko je hodín?“

„9 presne. Včera si zaspala v aute a nechceli sme ťa budiť, tak ťa Josh preniesol rovno sem. Určite si hladná. Poď, zavediem ťa do jedálne.“ povie s úsmevom. Ja ju potichu následujem cez chodbu až k výťahu. Výťah je taktiež kovový, no vyzerá luxusne. Musím povedať, že tu majú vkus na detaily. Keď konečne dôjdeme do jedálne, je tam plno. Sú tam aj voľné stoly a my sa usadíme vpravo od dverí bližšie k jedeniu. Tasha nám pôjde nabrať jedlo a ku mne si zatiaľ sadne Josh s nejakými ľuďmi. Neviem čo sú zač.

„Toto je Romana, Eric a Niki.“ povie Josh pokojne. „Sú to moji veľmi dobrí kamaráti. Ľudia, toto je Tasha.

„Ahoj,“ povie Romana „poznám ťa z toho časopisu, keď mi ho niekto kúpi.“ povie so smiechom a šťuchne Erica do ramena. Ja sa len nesmelo usmejem a čkám kým príde Tasha. Všimnem si, že Josh sa na mňa niekedy pozrie, no ja ani raz. Pozerám a poslúcham len Romanu, Niki a Erica. Po dlhšej chvíli sa vráti Tasha s vozíčkom aby sme sa najedli všetci. Ja si vezmem len hrianku so šalátom a pomarančový džús. Všetci jeme potichu.
„Prepáčte, kde je tu toaleta?“ opýtam sa.

„Josh ťa tam zavedie.“ povie Tasha a pozrie prv na mňa a potom na Josha. V tú chvíľu by som ju najradšej zabila, ale musíme sa už porozprávať. Ideme mlčky. Ani jeden z nás sa nechce ozvať prvý. Dorazíme k toaletám.

FALL

Ahojte.

Všimli ste si, že vonku je už jeseň? Mne sa tiež nezdá. Ani ja za oknom nevidím farby. Žltá, hnedá, oranžová či červená. Skoro všade vidno len zelenú. Síce je už skoro polovica októbra, no jeseň ako takú, necítim. Síce počujem kvapky dažďa ako klopú na strechu a slniečko je zahalené mrakmi, jeseň akoby tu ešte nebola. Ja už dobrý mesiac nosím svoj jesenný kabátik žltej farby v nádeji, že jeseň je za rohom, ale jej sa nejako nechce vyjsť. Je síce pravda, že sviečky som si ešte nekúpila, čo na jeseň a zimu je pre mňa zvykom. Taktiež mi chýba nejaký dobrý čaj, teplá deka a kniha. To je pre mňa číslo 1 na jeseň a v zime. Ale to som už trošku odbočila. Na obrázkoch vidím krásne farebnú jeseň, ale keď vykukneme z okna, všade je blato. Nikto z nás takúto jeseň nechce, či áno? Dievčatá sa rady parádia, a tak je načase vytiahnúť vlnené šaty a pančuchy. (Chystám outfity.) Myslím, že chlapci sa potešia. Neviem prečo, ale ja si predstavujem jeseň a dievča s vrkočom. Neviem prečo, ale takto sa mi to páči. Neodmysliteľne k jeseni patrí aj dozrievanie ovocia a zeleniny. Nie je nič krajšie, ako keď má človek hojnú úrodu vlastnoručne vypestovanej zeleniny či ovocia. Tekvice sú krásna dekorácia do domu či pred dom. Vyrezávané, alebo aj celé. Myslím, že na tomto sa všetci zhodneme: Kde je jeseň akú si predstavujeme?

Váš názor na tohtoročnú jeseň mi napíšte dole do komentárov. 

                                                                                                                                                 Suzie

Ask>> suzieT_blog

Gmail>> suziet.blog@gmail.com

Obľúbenci

-za mesiac september-

Ahojte,

dnes tu pre Vás po mesiaci mám opäť obľúbencov. Ešte musím napísať ďalšie 3 články, ktoeé mali vyjsť vpriebehu tohoto a minulého týždňa, čiže nebudem zdržovať a ideme nato!

1.kniha

Tento mesiac som prečítala knihu Robin Hood v angličtine. Nemôžem Vám priložiť fotky, pretože som ju mala požičianu a musela som ju už vrátiť. Každopádne angličtina v nej bola docela ĺahká a bolo to písané v legendách, no proste niečo ako mini poviedky. Vy to určite pochopíte.

2.film

Tento mesiec som nemala čo pozerať, atk som si na nete poobede vždy pozrela nejaké (hlavne tie špeciálne) diely seriálu Jessie. Viem, že je to detský seriál, ale mne sa páči. Ja mám celkovo rada seriály od Disney. Veď kto nie?

3.kozmetika

Z kozmetiky tu mám tento telový sprej.Vydrži skoro celý deň, krásne vonia, ale myslím, že na Slovensku sa zohnať nedá. Ja ho mám z Ameriky od tety. Je to sladká vôňa, ale výrazná. Používam to každý deň a vôbec z neho neubúda. 

4.oblečenie

Obľúbený kúsok oblečenia na tento mesiac asi obsadí toto tričko z Pepca. Je to veľmi príjemný materiál, ktorý hreje. Ja na to síce ešte hodím svetrík, ale mne je zima vždy a všade.

Autumn

Ahojte,

viem, že článok nevyšiel ani minulý týždeň, ale mala som toho veľa do školy. Keďže som v deviatke, musím sa učiť aby som zvládla testovanie. Musíte ma pochopiť. Budem sa snažiť, aby články vychádzali čo najpravidelnejšie. Viem, že som povedala, že články budú vychádzať v piatok a v nedeľu, no teraz nehovorím žiaden presný deň. Budem sa snažiť aby to takto vychádzalo, ale myslím si, že aj tak nikto tento blog nečíta. Nevidím žiadne ohlasy. :)

Jeseň. Obdobie milované ale aj nenávidené. U mňa je to pol na pol. Chápem ľudí, ktorí ho nenávidia, no zas chápem aj ľudí, ktorí ho milujú. Niekedy mi to počasie lezie na nervy, ale v tejto dobe to už nie je také, ako predtým. Neprší tak často, teploty sú mierne čiže sa to dá zniesť. Všade naokolo je strašne farieb, ktoré mne osobne veľmi nevadia, no zas mám radšej menej farieb. Dážď mne samotnej neprekáža, veď predsa to k jeseni patrí, ale mám ho redšej keď som doma. Mňa to uspáva. Je to veľmi príjemné a takto mám jeseň rada. Jediné čo mi vadí je, že ráno je ešte tma. Nevadí mi ráno vstať, ale tým, že je tma sa mi nechce, pretože keď je tma, má sa spať. No nie? 

Viem, že tento článok je najdlhší aký som kedy napísala. Viem, že to nie je ani opis, ale je to môj názor na jeseň. Určite mi dajte vedieť aj ten Váš názor na jeseň. Ak chcete aby som v blogu pokračovala, taktiež mi dajte vedieť. Mňa to baví, aj keď to nie je pravidelné, ale načo to budem robiť keď nemám žiadnu odozvu? 

Nájdete ma na ask.fm>> suzieT_blog a môj meil >> suziet.blog@gmail.com PS: ozajstný opis sa pokúsim vydať ešte tento týždeň.