Ten pravý?
6. časť
Ahojte,
minulý týždeň som opäť nevydala všetky články, ktoré som chcela a včera večer som rozmýšľala už nad ďalším týždňom, a tak ma napadlo, že už dávno nevyšla poviedka. Už ani neviem kedy som zverejnila ďalšiu časť poviedky Ten pravý?. Takže fanfáry poprosím, je tu posledná časť tejto poviedky. Neviem, či sa Vám páčila, pretože som nedostala žiadnu odozvu, ale tak čo už. Každopádne mám rozpracovaných viacero poviedok, no nemám čas ich dopísať. Tak aspoň túto chcem ukončiť a dnes je ten deň. Tak vychutnajte si tento koniec a určite mi dajte vedieť ako sa Vám páčila celá poviedka. :)
„Prepáč keď som ťa zaskočila, ale takto som to cítila a...“
umlčí ma bozkom. Opäť je to ako elektrický šok. Necítim sa už napätá
a nesvoja ale ako v siedmom nebi. Teraz je to ešte krajšie ako vtedy.
Som ako omámená.
„Sam, ja neviem prečo som sa tak zachoval, nemal som to robiť
a ospravedlňujem sa za to. Prepáč, ak som ublížil aj tvojim citom...“
nevie ako pokračovať a mne sa hrnú slzy do očí „ja len neviem či miluješ
mňa ako Josha alebo vymysleného Robbieho. To ma najviac trápi.“ Mlčky mu hľadím
do očí lebo to sama neviem. Ak sa ako Robbie pretvaroval tým čo robil
a rozprával, tak v takom prípade milujem Robbieho. Ale ak to bol on
a nič nepredstieral, milujem ho aj ako Josha. Na mene predsa nezáleží.
Chytím ho za ruku a on mi ju silno stisne. Pozriem mu do očí a cez
slzy v nich vidím to čo vtedy v kuchyni. Lásku. Hľadám správne slová
ako mu povedať svoje myšlienky.
„Neviem či si to bol ty. Fyzicky si to ty bol, no ja neviem
či si to bol ty aj psychicky. Dúfam, že mi aspoň trošku rozumieš. Myslím
si,...“ odmlčím sa „že si to bol ty. Vidím to v tvojich očiach. To isté
som videla aj vtedy v kuchyni. Nemyslím si, že sa len hral. Josh
a Robbie sú tá istá osoba. Tá istá osobnosť. Bol si to ty a stále si.
Je mi jedno či sa voláš Robbie, alebo Josh, stále ťa budem milovať.“
a vtedy už slzy neudržím a jedna mi utečie. Jedna za druhou.
„Sam, ďakujem. Ďakujem, že mi veríš a máš pravdu. Bol
som to ja. Žiadna pretvárka ani hra na nejakú inú osobu. Mňa si tiež okúzlila.
Bál som sa o teba aj keď som ťa nepoznal. Nechcel som aby sa ti niečo stalo.
A keď som ťa večer niesol do postele, uvedomil som si, že ťa milujem.
A v spánku si taká krásna.“ na to neviem odpovedať, preto ho len
pobozkám. Bozkávame sa dlho. Opäť ma nadvihol ale teraz opatrnejšie lebo mám
šaty. Ja som mu zamotala roky do vlasov, on si ma privinul tuhšie ku sebe
a postavil na svoje nohy. Neprestali sme ani keď začalo pršať. Josh
prestal až keď si všimol, že sa trasiem.
Dal mi svoju bundu a tuhšie ma
stlačil vo svojom objatí. Jeho dych ma šteklil na krku a ja som sa mu
hrala s vlasmi. Takto sme stáli asi hodinu. Potom sme si uvedomili, že
máme ísť na obed a potom mi má ukázať kde mám kanceláriu. Najprv ma
zaviedol do mojej izby, kde som sa ráno zobudila a povedal, že o pol
hodinu po mňa príde. Potom ma pobozkal na čelo a odišiel.
Osprchovala som sa a umyla vlasy. V skrini som nenašla
žiadne rifle. Natiahla som na seba vínové elasťáky a biele tričko
s V výstrihom zakasala. Obula tie isté topánky a urobila si zas
vrkoč. Toto mi pristane. Pomyslím si. Josh po mňa naozaj prišiel o pol hodinu.
Najedli sme sa s ostatnými a on ma potom zaviedol do kancelárie.
Naozaj tu mám všetko potrebné. Zvyknem si. Nebude mi vadiť ostať tu. No čo
potom keď odídem? Josh bude musieť ostať.
„Josh, a čo bude potom? Potom keď odídem?“ spýtam sa
zúfalo.
„Neodídeš.“
„Ako to?“
„Lebo nemôžeš.“ má pravdu. Nedokázala by som ho tu nechať
a vrátiť sa do reality. Tu mi bude dobre. Nájdu mi tu nejakú prácu. Budeme
spolu.
„Budeme šťastní.“ vzdychnem a pobozkám ho ako nikdy
predtým. Toto je ten najlepší bozk aký sme si kedy dali. Teraz viem, čo je to
skutočná láska. Ja milujem jeho a on mňa. A k tomu ešte máme psa.
Skoro som na neho zabudla. No pribehol k nám a začal nás oblizovať.
Teraz viem, že tu budem šťastná. Obidvaja. Spolu.
Ďakujem za vaše názory, ktoré mi (ne)píšete do komentárov :)
Nájdete ma tu:
Ask>> suzieT_blog
Meil>> suziet.blog@gmail.com
Suzie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára