Followers

20. novembra 2015

Syrové muffiny

Ahojte.
dnes je konečne piatok, no nie? Celý týždeň sa tešíme na víkend, ktorý však rýchlo utečie a potom sa to celé opakuje. Ja sa už nesmierne tešímna Vianoce, kto tiež? Už len mesiac a pár dní! No ale to nepatrí k tomutu článku. Keďže je piatok, ľudia si chú oddýchnuť, zabaviť sa a niekto ide (na) alebo čaká návštevu. Ak sa Vám nechce vymýšľať nič zložité na pohostenie, tieto sýrové muffiny sú na to ako stvorené. Ja som ich piekla mamine do práce, ako pohostenie a vravela, že boli skvelé. Ja som zjedla si tri. A musím to potvrdiť. Preto sa s Vami chcem podeliť o tento recep :) Našla som ho na nejakej stránke od pani Jany. 



Budeme potrebovať:
3 hrnčeky postrúhaného syru
1 a 1/2 hrnčeka polohrubej múky
1 čajovú lyžičku soli
2 čajové lyžičky prášku do pečiva
1 vajce
1 hrnček mlieka
50 gramov roztopeného masla
1/2 čajovej lyžičky cukru

19. novembra 2015

Majte sa radi takí, akí ste

Ahojte,
dnes som si pre Vás pripravila túto úvahu. Myslím, že túto tému by trebalo rozobrať až do špiku kosti, ale nechcem aby tento článok bol až príliš dlhý. Tak poďme na to!
Veľa ľudí, hlavne tí mladší, tým myslím ešte nezrelých, čiže teenegerov. Veková skupina okolo 13 rokov a vyššie si začína všímať, že svet okolo nich je skutočný a všetko ho dokáže ovplyvniť tak ako aj ich. Nie je ľahké pochopiť vlastné telo a ľudia okolo tomu nepomáhajú. Niekto sa jednoducho narodí s veľkým nosom, čelom, malými očami, tenkými perami alebo má jednoducho gény na to, byť silnejší. Je jedno na čo máme gény. Možno to sú gény našich prarodičov a my s tým nič neurobíme. Nikto by sa nemal nikomu smiať za to, ako vyzerá. My gény zmeniť nevieme. Áno, existuje možnosť upraviť svoj vzhľad plastickou operáciou. Ja by som plastiku asi nikdy nepodstúpila, pretože to už by som nebola ja. Vždy ak niečo vylepšíte, už to nebude to, čo to bolo. A keď sa operácia nevydarí? Čo urobíte potom? Vyhodili ste peniaze a ešte nemáte ani to, čo ste chceli. Stálo by Vám to za to? Ja myslím, že nie. Ďalšia kategória je choroba. Viem, že ľudia, ktorí majú problémy so štítnou žľazou, sú buď veľmi silný alebo veľmi chudí. Taktiež za to nemôžu. Jednoducho majú zdravotný problém. Mladí ľudia (hlavne dievčatá),ktorí každý deň vidia v televízore, časopisoch, či na internete rôzne modelky, alebo dievčatá, ktoré su chudé a krásne. Keď ich vidia, a potom pozrú na seba a vidia, že nie sú vôbec ako ony, v ich hlave sa začínajú diať veci. Psychika začne fungovať a vualá (napríklad!) nová anorektička je tu. Veľa dievčat si neuvedomuje, že viac ako 80% (možno aj viac), z týchto modeliek je vyfotoshopovaných. V tej chvíli si to vôbec neuvedomujú. Nič nové pod Slnkom nie je ani šikana. Myslím, že pojem šikana poznáme všetci. Šikana je zlá a mala by sa zastaviť. Nerozumiem ľuďom, ktorí to vôbec robia. Či už verbálna alebo fyzická šikana. Len slovo dokáže veľmi zabolieť a to obzvlášť ak máte nejaký problém, za ktorý nemôžete. Viem, že toto nie je šikana, pretože sa to stalo len raz, ale poviem Vám, že to strašne zabolelo. My ako trieda máme spoločný chat (konverzáciu na Facebooku) a tam si v rámci triedy píšeme rôzne veci. Raz sme si písali o jednej učiteľke a ja so spolužiačkou sme sa jej zastali, pretože oni si sami môžu za to, aké známky dostali, ale to nie je podstata. Ja som napísala, že ja s jej výkladom problém nemám a nechodím ani na olympiádu, čiže jej výklad je normálny. A môj spolužiak mi napísal: "Lebo si bifľa." Toto ma dostalo. Ja sa veci bifliť, čiže učiť od slova do slova neviem a nikdy som to ani nevedela. Preto, že sa dobre učím, nie som bifľa. Dosť ma to sklamalo, pretože práve kvôli mne on dostal 2 alebo nejakú dobrú známku. Ja sa jednoducho viem naučiť to, čo mám vedieť. bifľa. No nech si myslí čo chce.

18. novembra 2015

Ten pravý?

6. časť

Ahojte,
minulý týždeň som opäť nevydala všetky články, ktoré som chcela a včera večer som rozmýšľala už nad ďalším týždňom, a tak ma napadlo, že už dávno nevyšla poviedka. Už ani neviem kedy som zverejnila ďalšiu časť poviedky Ten pravý?. Takže fanfáry poprosím, je tu posledná časť tejto poviedky. Neviem, či sa Vám páčila, pretože som nedostala žiadnu odozvu, ale tak čo už. Každopádne mám rozpracovaných viacero poviedok, no nemám čas ich dopísať. Tak aspoň túto chcem ukončiť a dnes je ten deň. Tak vychutnajte si tento koniec a určite mi dajte vedieť ako sa Vám páčila celá poviedka. :)

„Prepáč keď som ťa zaskočila, ale takto som to cítila a...“ umlčí ma bozkom. Opäť je to ako elektrický šok. Necítim sa už napätá a nesvoja ale ako v siedmom nebi. Teraz je to ešte krajšie ako vtedy. Som ako omámená.
„Sam, ja neviem prečo som sa tak zachoval, nemal som to robiť a ospravedlňujem sa za to. Prepáč, ak som ublížil aj tvojim citom...“ nevie ako pokračovať a mne sa hrnú slzy do očí „ja len neviem či miluješ mňa ako Josha alebo vymysleného Robbieho. To ma najviac trápi.“ Mlčky mu hľadím do očí lebo to sama neviem. Ak sa ako Robbie pretvaroval tým čo robil a rozprával, tak v takom prípade milujem Robbieho. Ale ak to bol on a nič nepredstieral, milujem ho aj ako Josha. Na mene predsa nezáleží. Chytím ho za ruku a on mi ju silno stisne. Pozriem mu do očí a cez slzy v nich vidím to čo vtedy v kuchyni. Lásku. Hľadám správne slová ako mu povedať svoje myšlienky.
„Neviem či si to bol ty. Fyzicky si to ty bol, no ja neviem či si to bol ty aj psychicky. Dúfam, že mi aspoň trošku rozumieš. Myslím si,...“ odmlčím sa „že si to bol ty. Vidím to v tvojich očiach. To isté som videla aj vtedy v kuchyni. Nemyslím si, že sa len hral. Josh a Robbie sú tá istá osoba. Tá istá osobnosť. Bol si to ty a stále si. Je mi jedno či sa voláš Robbie, alebo Josh, stále ťa budem milovať.“ a vtedy už slzy neudržím a jedna mi utečie. Jedna za druhou.
„Sam, ďakujem. Ďakujem, že mi veríš a máš pravdu. Bol som to ja. Žiadna pretvárka ani hra na nejakú inú osobu. Mňa si tiež okúzlila. Bál som sa o teba aj keď som ťa nepoznal. Nechcel som aby sa ti niečo stalo. A keď som ťa večer niesol do postele, uvedomil som si, že ťa milujem. A v spánku si taká krásna.“ na to neviem odpovedať, preto ho len pobozkám. Bozkávame sa dlho. Opäť ma nadvihol ale teraz opatrnejšie lebo mám šaty. Ja som mu zamotala roky do vlasov, on si ma privinul tuhšie ku sebe a postavil na svoje nohy. Neprestali sme ani keď začalo pršať. Josh prestal až keď si všimol, že sa trasiem.

9. novembra 2015

Čokoládová torta s banánom


Ahojte,
dnes pre Vás mám recept na tortu, ale nie však pre histaminikov, pretože na jej prípravu budeme potrebovať dosť  (na mňa dosť) čokolády. Ja som ju piekla pre maminu a musím povedať, že sa hneď zjedla, preto nemám ani lepšie fotky. Tieto som fotila na rýchlo. Ani ozdobená nie je ktovieako, ale hlavné je, že "nám" chutila. :)

Budeme potrebovať:
👉 200g maslových sušienok
👉 3 lyžice cukru
👉 5-6 lyžíc rozpusteného masla
👉 350ml smotany na šľahanie
👉 1 lyžica vanilínového cukru
👉 100gmliečnej čokolády
👉 150g horkej čokolády
👉 2 vajcia
👉 štipka soli
👉 2 celé banány alebo ovocie, ktoré sami uznáte za vhodné (jahody, maliny)

Postup:
  1. Sušienky rozmixujeme (rozdrvíme) na malé kúsky spolu s 1 lyžicou cukru a rozpusteným maslom. Zmiešané by sa to malo podobať na mokrý piesok. Zmesou vyložíme dno okrúhlej formy na pečenie. Takto pripravený korpus dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 stupňov na 10 minút.
  2. Do hrnca nalejeme 300ml smotany. Pridáme 2 lyžice cukru, 1 lyžicu vanilínového cukru a privedieme do varu. Potom odstavíme z ohňa, pridáme 100g mliečnej a 100g horkej čokolády (polámenej na kúsky). Miešame, kým sa čokoláda nerozpustí.