Followers

26. júla 2015

2. časť poviedky- Ten pravý?

Ten pravý?

Počujem len tlmený brechot a hlas. Neviem čo hovorí. Brechot je silnejší a hlasnejší. Zrazu cítim, ako ma niekto ťahá a snaží sa ma narovnať, aby som ležala. Keď konečno otvorím oči, nejasne rozoznám, že ležím v obývačke a nado mnou sa skláňa chlap. Ten istý chlap, ktorého som našla vo svojej kuchyni. Nepoznám ho, no usmejem sa na neho. Vidím a počujem, že on si vzdychne od úľavy a úsmev mi opätuje.
„Chvalabohu! Prebrali ste sa.“ povie a podá mi pohár s vodou.
„Ani neviem...“neviem čo povedať, tak priškrtene zakašlem a nakoniec poviem „...kto ste.“
„No áno. Vlastne som sa vám ani nepredstavil. Ja som Robbie.“ uškrnie sa.
„Teší ma Robbie, ja som Samantha.“ postavím sa, lebo sa cítim lepšie, no Robbie ma stále podopiera. Keď pochopí, že stojím sama, pustí ma.
„My sme už na odchode. Môžem vás nechať samú? Cítite sa už dobre?“
„Áno, je mi dobre. Ďakujem, že ste sa o mňa postarali. Ste si istí, že odchádzate? Nechcete ostať aspoň na večeru?“ opýtam sa a trochu tuším, že asi neostane. Veď už mal so mnou starostí dosť a to sa mi sem len chcel vlámať.
„Pozvanie od takej krásnej dámy sa neodmieta. A pravdupovediac som aj trochu hladný.“ šibalsky sa na mňa usmial a potom pozrel na svojho psa, ktorý spal pod oknom.
„Aj pre neho sa tu niečo nájde. Poďte do kuchyne.“ V komôrke som našla ešte nejaké psie granule s miskou pre psy. Našla som aj nejaké obhryzené hračka a pelech. Potom som sa vrhla na varenie. Pripravila som len špagety s mäsom. Je to chutné a rýchle. Už je 19 hodím. To som bola hodinu v bezvedomí?! Vonku prší. Ja umývam riad a všimnem si, že Robbie odchádza. Snažím sa ho presvedčil aby prespal v hosťouskej izbe, ale on odmietol. Nedalo mi to a dala som mu aspoň dáždnik. To mi však nestačilo a zobrala som si svoj modrý pršiplášť a vybrala sa za ním. Snažil sa ma striasť, no napokon zastal a sadol si.
„Vy mi nedáte pokoj, však?“ povie so smiechom.

23. júla 2015

1. časť Ten pravý?
Dnes tu pre vás mám poviedku. Viem, že je to po dlhom čase, ale mala som dosť svojich problémov. Teraz je to celkom fajn, čiže články budú. :)
POVIEDKA:

Ten pravý?

Domov som šla pešo. Chcela som si prevetrať hlavu od všetkej tej práce. Ľudia si myslia, že šefredaktori to majú ľahké. Ale je to omyl. Musím prečítať a schváliť toľko článkov, až mi je niekedy zle. Ako teraz. Tento novembrový, chladný večer mi prospieva. Keď si spomeniem, ako som začínala, mám chuť napľuť ľuďom do tváre. Samozrejme, že len tým, čo si myslia, že je to ľahké.  Svet je iný ako kedysi. Teraz sú ľudia oveľa náročnejší a nič im nie je dobré. Svedčia o tom aj častejšie kritiky na módne časopisy. Aj ja som šéfredaktorka módneho časopisu a vediem o tom aj blog. Každý mesiac máme v časopise prílohu s receptami či rôznymi návodmi. To sa ľuďom páči. Ale dnes už nechcem myslieť na prácu. Zajtra mám voľno tak si spravím pekný deň, aby som si od všetkého oddýchla. „Nechcem mať predsa vrásky v 25 rokoch, hh.“ šepnem sama pre seba. Ako si tak všímam, pod osvetlením tohto mesta je dnes nejako rušno. Myslím to tak, že dnes je tu pomerne dosť ľudí bez domova (bezdomovcov). Ja prispievam na rôzne charity a medzi ne patria aj také, ktoré pomáhajú takýmto ľuďom. Trochu ma to zaskočilo a pridala som do kroku, aby som sa od nich čo najrýchlejšie vzdialila. No jedna vec tu aj tak nesedí. Už asi tri roky bývam v časti mesta kde bezdomovci nechodia. Tu bývajú len „ľudia čo niečo znamenajú“. Takto sme tejto časti mesta hovorili na strednej a snívali, že sa tu raz nasťahujeme. Mne sa to podarilo. No, ale to som opäť odbočila. Sem nechodia, lebo vedia, že títo „zbohatlíci“ (ako sme ich tiež nazývali) majú prísne strážené domy. Vlastne celá štvrť je strážená kamerovým systémom.  Niekedy tu bola aj veľká brána, no s tým však nesúhlasili obyvatelia celého mesta. Ja im rozumiem. Je to nespravodlivé. Prečo by oni nemohli byť tiež takto strážení? Moja rodina býva v rodinnom dome, kde som vyrastala. Pomohla som im ho zrekonštruovať a brat si k nim pribudoval menší domček. Podľa mňa je to tak dobre. Aspoň nie sú sami. Zaplatila som im aj ten najdrahší bezpečnostní systém, keďže nebývajú v najbezpečnejšej časti mesta, no odsťahovať sa nechceli.