Followers

1. augusta 2017

FRIENDSHIPS

Ahojte,
dnes som sa rozhodla podeliť sa s Vami o nejaké myšlienky, ktoré sa mi v poslednej dobe hnali hlavou už dosť dlho. Niekedy jednoducho rozmýšľate nad všetkými vecami naokolo, až zabudnete na to nepodstatnejšie. To, čo vidíte každý deň. To, nad čím rozmýšľate každý deň. Ten, s kým sa vídate každý deň. Všetko, čo Vám už príde ako stereo, je niekedy, to, čo Vás dokáže najviac prekvapiť.

Nie je to tak, žeby ste si to nevšímali, ale jednoducho to beriete tak, ako to je. Ale to nie je v poriadku. Nezaoberáte sa tým, pretože si myslíte, že sa to nikdy nezmení. Ale to je chyba. Nič netrvá večne, a preto by sme sa nemali spoliehať ani na veci, s ktorými sa stretávame každý deň. Ale zrazu sa niečo zmení a Vy si to nevšimnete, pretože ste prehliadali detaily. Nevšimli ste si maličké zmeny, ktoré postupne pribúdali až ste si to nakoniec všimli v celku. No to už bolo neskoro. Ja som toto všetko pochopila len prednedávnom.
 
Mám najlepšiu kamarátku už niekoľko rokov. Povedala by som, že je to už 6 rokov, čo sme najlepšie kamarátky, no poznáme sa už dlhých 11. Som naozaj rada, že poznáme, ale niečo ma trápi a ja sa pýtam samej seba, prečo. Prečo sa to deje, prečo nad tým vôbec premýšľam. Viete, človek by povedal, že takéto priateľstvo vydrží večne, pretože sme sa považovali za sestry. ale niekedy to nie je tak, ako sa zdá.

Ľudia vravia, že sa ľudia menia. Ale je to tak? Naozaj sa ľudia dokážu zmeniť? Aj táto zákerná otázka mi vírila hlavou dosť často. Ak by ste sa ma na túto otázku priamo opýtali, nevedela by som odpovedať, pretože sama na ňu hľadám odpoveď.

Ide o to, že v poslednej dobe sa veci majú inak. Povedala by som, že sme sa s touto kamarátkou dosť odcudzili. Neviem čím to je, a práve preto mi napadlo, či sme sa tak zmenili. Zmenili sme sa až tak, že už nemáme skoro žiadne spoločné témy na rozhovor alebo spoločné záujmy, Zmenili sme sa aj povahovo. Jednu z nás nezaujíma tá druhá a správaním sa snaží zapadnúť niekde, kde by jej asi bolo lepšie.

Ale je to naozaj tak? Môže sa človek až tak zmeniť, že stratí svoju najlepšiu kamarátku? Nechcela by som tomu veriť, ale všetko tomu nasvedčuje. Naozaj ma to veľmi mrzí, ale chyba nie je len na jednej strane. Je pre mňa naozaj ťažké priznať to...zmenili sme sa...obidve. Ale čo s tým? Nájdeme si k sebe ešte niekedy cestu alebo sa naše cesty úplne rozídu? Dá sa cez tú "zmenu" nejako preniesť alebo je to len chvíľkový stav? Môžu sa dvaja ľudia naozaj zmeniť až tak, že sa nakoniec odcudzia sebe navzájom? Môžu "vyrásť" z priateľstva, ktoré začalo keď boli deti? 

Ak viete, čo som tým chcela vyjadriť, som veľmi vďačná, že to aspoň niekto pochopil. Možno ste si prešli tým istým. Možno ste nad niečím takým taktiež uvažovali. Ako ste sa s tým vyrovnali? Aká je Vaša odpoveď, či sa človek môže takto zmeniť? Môže sa človek vôbec zmeniť?  Určite mi do komentárov môžete napísať ako ste to zvládali vy.
Viem, že je to naozaj ťažké a ani vyjadriť to nie je najľahšie, ale ľudia, ktorí niečo také poznajú to pochopia.
Nájdete ma tu:
Ask>> suzieT_blog
Meil>> suziet.blog@gmail.com
                                                                                                                                                       Suzie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára