ANXIETIES
Ahojte,
dnes som sa opäť rozhodla podeliť sa s vami o niečo, čo ma trápi a možno ni som na tomto svete jediná, kto niečo takéto pozná, zažíva. Ja viem, že pre niekoho je to možno smiešne, ale v skutočnosti po tomto svete kráča veľmi veľa ľudí s podobným alebo možno aj rovnakým problémom ako mám aj ja. Nehovorí sa mi o tom ľahko a dokonca o tom ani veľa ľudí nevie, ale aj tak som dnes tu a píšem to. Píšem to pre seba a pre Vás, pretože sme v tom spoločne a spoločne si dokážeme pomôcť, prekonať to. Názov som napísala anglicky, lebo to lepšie znie, hh. Myslím si, že to by aj na úvod mohlo stačiť, a preto by som sa mohla dostať už aj k téme.
Na svete žije 7 biliónov ľudí. To si nedokážem ani predstaviť. Je to naozaj veľmi veľa. A niekde v tom oceáne (viem, že sa hovorí more) ľudí sa nachádzate Vy aj ja. Obkolesení ďalšími ľuďmi, ktorých ani nepoznáme. Nepoznáme ako sa volajú, kde bývajú, kde pracujú, aké sú ich povahy, či sú slobodní, čo ich trápi alebo čoho sa boja. No určite sa tam nájdu aj ľudia, ktorých poznáme. Možno ich poznáme veľmi dobre a možno nie. Možno si to len myslíme. Ale v skutočnosti nám niečo nehovoria, taja.
Stále sú tu veci, o ktorých niektorí z nás, napríklad ja, nechcú hovoriť. Pre niekoho to môže byť ťažké lebo sa bojí to povedať. Pre iného sa to môže zdať byť ťažké pretože sa za to hanbí. Iný s tým možno chce bojovať sám. A potom sú tu ľudia, ktorým nerobí problém zdôveriť sa. Možno je to tým, že majú komu. A možno poznajú niekoho s podobným problémom. alebo jednoducho hľadajú a dostávajú pomoc.
Nie som si istá či rozumiete kam tým mierim, ale chcem povedať, že sa nemusíte báť zdôveriť sa svojim blízkym, kamarátom či rodine. Stačí sa so svojím problémom zveriť niel´komu, komu veríte. Niekedy stačí zveriť sa niekomu, kto Vám môže pomôcť. A práve preto sa ja chcem dnes zdôveriť Vám. Nie pretože sa nemám komu inému zdôveriť, to nie, ale chcem pomôcť sebe i Vám a myslím si, že spoločnými silami sa do dá zvládnuť.
Viete, ide o to, že aj sama mávam takáto záchvaty paniky. Pochybnosti. Strachy. Jednoducho situácie kedy to nezvládam. Situácie, kedy svoje vlastné srdce počujem biť až v ušiach a jeho tlkot prehlušuje všetko iné. Situácie, kedy si rozhryziem peru až mi krváca. Mám pocit, že všetko naokolo mňa sa len zhoršuje a skončí sa to zle. Musím zamestnať ruky a často si nechty zarývam do vlastnej kože alebo si namotávam vlasy okolo prstov. Niekedy sa stane, že ich aj vytrhnem.
Ani ja neviem ako zvládať takéto situácie. Častokrát len zavriem oči a čakám kým to prejde. Kým sa situácia upokojí, zmení. Nie je jednoduché to ovládať a obzvlášť nie je jednoduché urobiť niečo, keď na Vás hľadia ľudia. A verte mi, že ľudia, ktorých niečo také trápi sa o tom častokrát nechcú zhovárať. Nechcú o tom nikomu povedať. Je to slabosť? Zbabelosť? Budú si myslieť že nám preskočilo? Že nie sme normálni? Ktovie. Ak to nikomu nepoviete, nikdy sa to nedozviete. Aj pre mňa je naozaj ťažké podeliť sa o svoje pocity s niekým. Aj keď mu na mne záleží. stále sa bojím, že ma nepochopí. Že mi nebude rozumieť. Ale neviem čo ďalej. Neviem ako s tým bojovať. Mám sa tomu poddať alebo skúsiť bojovať?
Týmto článkom som Vám len chcela povedať, že ak je medzi Vami niekto, kto taktiež trpí záchvatmi paniky, nebojte sa. Nie ste v tom sami. Úplne Vám rozumiem ak nebudete do komentárov chcieť napísať, či niečím podobným trpíte. Ja som sa ešte neodhodlala, vlastne nevedela som ako to najlepšie podať a nechcela som aby toto bolo veľmi dlhá, povedať Vám z čoho chytám tie záchvaty, ale viem, že sa to čoskoro dozviete. Pomôžem sebe lebo to konečne dostanem von a taktiež možno pomôžem niekomu z Vás a opačne. preto pevne verím, že tam medzi Vami je niekto, kto mi rozumie.
Viete, ide o to, že aj sama mávam takáto záchvaty paniky. Pochybnosti. Strachy. Jednoducho situácie kedy to nezvládam. Situácie, kedy svoje vlastné srdce počujem biť až v ušiach a jeho tlkot prehlušuje všetko iné. Situácie, kedy si rozhryziem peru až mi krváca. Mám pocit, že všetko naokolo mňa sa len zhoršuje a skončí sa to zle. Musím zamestnať ruky a často si nechty zarývam do vlastnej kože alebo si namotávam vlasy okolo prstov. Niekedy sa stane, že ich aj vytrhnem.
Ani ja neviem ako zvládať takéto situácie. Častokrát len zavriem oči a čakám kým to prejde. Kým sa situácia upokojí, zmení. Nie je jednoduché to ovládať a obzvlášť nie je jednoduché urobiť niečo, keď na Vás hľadia ľudia. A verte mi, že ľudia, ktorých niečo také trápi sa o tom častokrát nechcú zhovárať. Nechcú o tom nikomu povedať. Je to slabosť? Zbabelosť? Budú si myslieť že nám preskočilo? Že nie sme normálni? Ktovie. Ak to nikomu nepoviete, nikdy sa to nedozviete. Aj pre mňa je naozaj ťažké podeliť sa o svoje pocity s niekým. Aj keď mu na mne záleží. stále sa bojím, že ma nepochopí. Že mi nebude rozumieť. Ale neviem čo ďalej. Neviem ako s tým bojovať. Mám sa tomu poddať alebo skúsiť bojovať?
Týmto článkom som Vám len chcela povedať, že ak je medzi Vami niekto, kto taktiež trpí záchvatmi paniky, nebojte sa. Nie ste v tom sami. Úplne Vám rozumiem ak nebudete do komentárov chcieť napísať, či niečím podobným trpíte. Ja som sa ešte neodhodlala, vlastne nevedela som ako to najlepšie podať a nechcela som aby toto bolo veľmi dlhá, povedať Vám z čoho chytám tie záchvaty, ale viem, že sa to čoskoro dozviete. Pomôžem sebe lebo to konečne dostanem von a taktiež možno pomôžem niekomu z Vás a opačne. preto pevne verím, že tam medzi Vami je niekto, kto mi rozumie.
Nájdete ma tu:
Ask>> suzieT_blog
Meil>> suziet.blog@gmail.com
Suzie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára