Ako šiel čas...
Ahojte,
už je to doba, čo som sem pridala posledný článok. Pridala som ho 20. februára, čo je pol roka. Za tú dobu sa toho veľa zmení. V tomto článku by som Vám chcela objasniť čo sa za ten čas dialo, prečo nevychádzali články a ako to bude ďalej. Ja viem, že tieto články nikto nečíta, ale mňa to baví a mám z toho dobrý pocit. Je to pre mňa niečo ako internetová kniha či denníček. Možno sa časom nájde pár ľudí, ktorých to bude zaujímať, len musím vydržať a neprestávať v tom, čo ma baví a napĺňa.
No ale prejdime hneď k prvej otázke. Čo sa dialo ten pol rok, čo som bola preč? Vo februári pre mňa vlastne končila všetka sranda, pretože sa blížil apríl. V apríli sme písali Monitor (Testovanie 9). Pre mňa sú všetky skúšky dôležité a nechcela som to zanedbať. Ja som si vlastne hovorila už v decembri, že musím makať. No nejako mi to nevyšlo, pretože som sa nedonútila robiť žiadne testy. Poobede sme mali doučovanie, musela som sa učiť na normálne vyučovanie, do toho som mala aj nejaké mimoškolské aktivity, kamarátov, rodinu ale aj zdravotné problémy. Testy som začala robiť zhruba tak 3 týždne pred Monitorom. Pár som ich spravila večer pred. Ja stresujem. Niekedy to dám najavo a niekedy nie. Musím sa priznať, že som pred Monitorom ani veľmi nestresovala. Možno to bolo tým, že na školu, kde som chcela ísť by som tak či tak robila príjmačky, alebo to bolo tým, že som si jednoducho verila. No potom to prišlo. Dostali sme test z matematiky. Na to, že ja nie som matematický a ani logický typ, som to zvládla dobre. Nebyť mojich blbých chýb, bolo by to ešte lepšie. Akých chýb? namiesto násobenia som urobila sčítanie (alebo naopak?) a do odpoveďového hárku som dala aj znamienko "-". Toto ma hneď pri kontrolovaní odpovedí so spolužiakmi zmrazilo. Po krátkej prestávke prišla slovenčina. Takýto test už nechcem v živote vidieť! Hrozne zavádzajúce otázky a odpovede ešte horšie. A tie texty? Pane Bože. tento test bol hrozný! Áno hovorím že bol ťažký, nie, že som ho nevedela. Prečo? Lebo som ho napísala dobre. Tak toto bol ten náš "postrach", ktorý pre mňa dopadol dobre, keďže som nemusela robiť príjmačky na klasické gymnázium. Ale aj tak som nemala vyhraté. Na bilingvále gymnázium som musela robiť príjmačky tak či tak. našťastie boli týždeň po Monitore, čiže som toho zas až tak veľa nezabudla a mohla sa v kľude pripravovať. Pred nimi som bola tak trochu v strese, ale našťastie tam so mnou boli kamaráti. Prvú sme písali matematiku. Tá nebola ťažká. A potom opäť ta slovenčina. Kamaráti, musím Vám povedať, že tento test bol 100krát horší ako Monitor. Vymýšľalo ho učiteľka z toho gymnázia, ale keď s ním mali problém deviataci, čo tí ôsmaci? No každopádne večer som už vedela a výsledky a to, že som bola prijatá! Bola som šťastná, no postupom času to opadlo a nahradil to strach, hrôza a zúfalstvo. Doteraz to v hĺbke duše cítim a rozmýšľam, či som si vybrala správne. Preto na sebe nemôžem prestať makať!
No ale prejdime hneď k prvej otázke. Čo sa dialo ten pol rok, čo som bola preč? Vo februári pre mňa vlastne končila všetka sranda, pretože sa blížil apríl. V apríli sme písali Monitor (Testovanie 9). Pre mňa sú všetky skúšky dôležité a nechcela som to zanedbať. Ja som si vlastne hovorila už v decembri, že musím makať. No nejako mi to nevyšlo, pretože som sa nedonútila robiť žiadne testy. Poobede sme mali doučovanie, musela som sa učiť na normálne vyučovanie, do toho som mala aj nejaké mimoškolské aktivity, kamarátov, rodinu ale aj zdravotné problémy. Testy som začala robiť zhruba tak 3 týždne pred Monitorom. Pár som ich spravila večer pred. Ja stresujem. Niekedy to dám najavo a niekedy nie. Musím sa priznať, že som pred Monitorom ani veľmi nestresovala. Možno to bolo tým, že na školu, kde som chcela ísť by som tak či tak robila príjmačky, alebo to bolo tým, že som si jednoducho verila. No potom to prišlo. Dostali sme test z matematiky. Na to, že ja nie som matematický a ani logický typ, som to zvládla dobre. Nebyť mojich blbých chýb, bolo by to ešte lepšie. Akých chýb? namiesto násobenia som urobila sčítanie (alebo naopak?) a do odpoveďového hárku som dala aj znamienko "-". Toto ma hneď pri kontrolovaní odpovedí so spolužiakmi zmrazilo. Po krátkej prestávke prišla slovenčina. Takýto test už nechcem v živote vidieť! Hrozne zavádzajúce otázky a odpovede ešte horšie. A tie texty? Pane Bože. tento test bol hrozný! Áno hovorím že bol ťažký, nie, že som ho nevedela. Prečo? Lebo som ho napísala dobre. Tak toto bol ten náš "postrach", ktorý pre mňa dopadol dobre, keďže som nemusela robiť príjmačky na klasické gymnázium. Ale aj tak som nemala vyhraté. Na bilingvále gymnázium som musela robiť príjmačky tak či tak. našťastie boli týždeň po Monitore, čiže som toho zas až tak veľa nezabudla a mohla sa v kľude pripravovať. Pred nimi som bola tak trochu v strese, ale našťastie tam so mnou boli kamaráti. Prvú sme písali matematiku. Tá nebola ťažká. A potom opäť ta slovenčina. Kamaráti, musím Vám povedať, že tento test bol 100krát horší ako Monitor. Vymýšľalo ho učiteľka z toho gymnázia, ale keď s ním mali problém deviataci, čo tí ôsmaci? No každopádne večer som už vedela a výsledky a to, že som bola prijatá! Bola som šťastná, no postupom času to opadlo a nahradil to strach, hrôza a zúfalstvo. Doteraz to v hĺbke duše cítim a rozmýšľam, či som si vybrala správne. Preto na sebe nemôžem prestať makať!
Tým som vlastne asi zodpovedala všetko, čo sa týkalo školy. Tak si zodpovedzme ďalšiu otázku. Prečo nevychádzali články? Ako ste si mohli všimnúť, v škole som toho mala veľa. Ja som robila testy v piatok aj cez víkendy, čiže na články neostal čas. Po príjmačkách sme začali riešiť ďalšie veci. Napríklad krúžkovanie známok. Učitelia chceli skúšať, písať testy a písomky. čiže škola šla ďalej a na blog opäť neostal čas. Aj keď som prišla zo školy domov skôr, keďže sme nemali doučovania, využila som ho napríklad na cvičenie. Áno, cvičila som. Potom prišli ďalšie veci. Napríklad riešili sme žiacku konferenciu, kde som vystúpila s prezentáciou o našej škole. Potom sme usporiadal slávnostné rodičovské združenie, kde sme sa "oficiálne" mali rozlúčiť so školou a rodičia s nami. A ako každoročne sa začal riešiť výlet. Musela som si dokúpiť pár vecí a šli sme do Tatier. A nakoniec to prišlo. Ten hrozne smutný a dojímavý ceremoniál deviatakov. Samozrejme pred tým sme ešte zháňali kvety, darčeky, cukríky, konfety a takéto veci. v posledný deň som sa ráno cítila smutná no zároveň šťastná. Na chodbe ma skoro rozplakala, ale zároveň aj posílila teraz už (pre mňa) bývala učiteľka matematiky. Potom sme sa na slávnostný prejav našej riaditeľky presunuli do telocvične. Ona mala príhovor, žiaci dostali odcenenia, učiteľ pustil videá deviatakov a deviataci odovzdali kvety učiteľom. Myslela som, vlastne očakávala som od toho trochu viac. Ja neviem..možno inú atmosféru? Presunuli sme sa do triedy, kde sme odovzdali triednej darček, ona nám za všetko poďakovala. Tu som napríklad čakala, že mi vyhŕkne aspoň slza, no nestalo sa. Neviem prečo. Dala nám vysvedčenia a nejakú drobnosť na pamiatku. Potom sme sa prešli po škole, rozhadzovali cukríky, pískali a hádzali konfety. A potom bol koniec. nechali sme za sebou bránu školy. Vlastne celú školu. Celých deväť rokov bolo rázom fuč. Prešli sme sa po meste ako po škole. šli sme do jedného podniku, ktorý sa nám nepáčil, a tak sme sa rozhodli ísť inde. Objednali sme si pizzu, kúpili vodu, doniesli deky a šli sme do parku. Musím Vám povedať, že toto bol ten najlepší koniec roka. Sedeli sme všetci spolu a bavili sme sa. Smiali sa. Nakoniec sme zistili, že sme neboli vôbec zlý kolektív.
A to je vlastne dôvod prečo nevychádzali články. Nebol čas. Posledný mesiac som ho aj mala, keďže sú prázdniny, ale nejako som sa k tomu nevedela dokopať.
Tak a poďme si zodpovedať tú poslednú otázku. Čo bude ďalej? Určite chcem s blogom pokračovať. Aj keď ho nikto nečíta. Mne to nevadí. Ako som už povedala na začiatku. Je to jeden z mojich snov, ktorého sa nehodlám vzdať, ale splniť si ho. Čiže články určite budú vychádzať. Budem sa snažiť vydať aspoň jeden článok týždenne. Určite sa máte na čo tešiť, pretože mám toho dosť nachystaného!
A ako ste ten pol rok trávili Vy? A čo prázdniny? Kam idete do školy (do akej triedy?)? Určite mi to napíšte dole do komentárov.
S láskou Suzie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára