Suzie

Našli sme sa náhodou

Každé poobede po škole sedíme vo vestibule a len tak sa rozprávame. Sem tam trochu blbneme a fotíme sa. Sedím tam ja, moje dve kamarátky a jeden (môžem povedať najlepší) kamarát. Mám ho rada ako kamaráta, no on mňa trochu viac. Neviem čo mám robiť, ale ja k nemu nič necítim. Bavíme sa, smejeme sa... sme spolužiaci a sedíme blízko seba. Človek by si aj pomyslel, že medzi nami niečo je, no opak je pravdou. On by možno chcel, aby medzi nami bolo niečo viac no ja nie. Párkrát mi aj napadlo, či by som to s ním nemohla skúsiť, ale potom som si vždy premietla aké by to bolo. No raz poobede som pochopila, že sa nad tým nemusím ani zamýšľať.

„Ehm, prepáčte, kde je 5.A?“ opýtal sa nás nejaký chalan, ktorého sme tu ešte nikdy nevideli.

„No pôjdeš hore a potom doľava, tam kde niekedy bola 9.A“ povedala mu Audrey.

„Aha, no ja neviem kde bola 9.A“ povedal s milým úsmevom a nevinným pohľadom upreným na nás.

„Ja ti ukážem kde to je“ ponúkla som sa „Timothy, poztráž mi tašku prosím.“ Skoro som sa nemohla prestať usmievať od úžasu, že s ním idem ja. Určite ho chcela Audrey. No teraz som tu ja, lebo som sa na to sama ponúkla. Ale nie je to trápne? Takto sa ponúknuť chlapcovi, že mu ukážem kde to je? No netvári sa inak ako pred tým. Možno je rád..

„

Ty chodíš sem do školy?“ opýtal sa takým príjemným anjelským hlasom až som skoro omdlela.

„Áno, už deviaty rok, hh“ musela som sa zasmiať, lebo som rada, že už posledný rok. Chcem vypadnúť z tejto školy čo najskôr.

„JA tu mám sestru. Preto hľadám 5.A.“

Na toto som nevedela čo odpovedať, no našťastie sme už boli pri triede. „Tu je to“ povedala som čo najmilšie a usmiala som sa na neho.

„Vďaka“ úsmev mi opätoval a vkročil do triedy.

„Tak sa maj. Dolu už trafíš?“ nevedela som čo povedať.

„No, dúfal som, že mi ukážeš aj cestu kadiaľ dolu“ hodil na mňa šibalský úsmev a stratil sa v triede. Ja som bola už jednou nohou otočená smerom ku schodisku, no premohla som sa a počkala ho. Jeho sestra sa volá Juliet a je veľmi zlatá. Kým sa obliekla a prezula, zistila som, že on sa volá Logan. No nemá úžasné meno?

„Tak asi sa rozlúčime“ sanžila som sa to povedať akoby sme boli starí známi, no vyznelo to trochu zúfalo.

„Prečo? Nechceš ísť s nami?“

„A kam?“ tu už som neodolala a vybuchla do smiechu. Akurát, že on to myslel vážne a smiešne mu to neprišlo.

„No myslel som, že odprevadíme sestru domov,spolu a potom sa môžeme ísť niekde prejsť alebo tak“ povedal to tak, že som sa citíla ako neajväčší debil.

„Ou, no ja vlastne nemám nič na práci, len si pôjdem po veci.“

„Dobre, počkáme ťa tu, ale nebude sa na teba hnevať? Nechcem aby si mala kvôli mne problémy..“ hodil pohľad na Thimothy-ho.

„My sme len kamaráti. Nemal by sa prečo hnevať“ usmiala som sa a odišla si po tašku. Nie je najľahšia, no ale keď ma pozval prejsť sa tak predsa neodmietnem. Timothy a Audrey síce namietali a nechceli ma pustiť, no ja si od nich povolenie pýtať nemusím.  Kým sme odprevadili Juliet domov, rozprávali sme o škole, čo máme radi, čo sa nám páči a tak. Proste sme využili ten čas aby sme sa spoznali.

„Ahoj Juliet“ pozdravila som sa jej a zamávala.

„Nechcel som aby si mala kvôli mne problémy s kamarátmi“ povedal trochu smutnejšie než doteraz.

„Nemusím si od nich pýtať povolenie na to čo robím vo voľnom čase. A mimo toho myslím, že sa páčiš Audrey“ povedala som to trochu naštvane.

„Ale mňa Audrey nezaujíma“ povedal a chytil ma za ruku, otočil sa tak aby bol čelom ku mne a potom mi do ucha zašepkal „Mňa zaujímaš ty.“ Jeho dych bol príjemný, až mi po tele prebehli zimomriavky a jeho vôňa mi podlamovala kolená. Všimla som si, že má tie najkrajšie zelené oči, aké som kedy videla. „Vždy, keď som prišiel po sestru, všimol som si len teba. Nikto iný ma nezaujímal. Ani dnes to nebola náhoda. Dobre som vedel kde má sestra triedu, ale nevedel som, ako ťa osloviť.“ Potom to prišlo. Pocítila som jeho mäkké pery na tých svojich. Myslela som si, že sa vznášam. Bolo to ako v siedmom nebi. Od chvíle ako som ho dnes uvidela, vedela som , že on, nie Timothy. Od tohto okamihu sme sa s Loganom nerozišli. Timothy sa so mnou síce pár dní nerozprával, no potom pochopil, že on u mňa nikdy nemal šancu a dal sa dokopy s Mary. Len Audrey ostala sama a s nami sa už nebavila. Neriešila som ju. My sme boli šťastní a s Loganom to myslím vážne.

„Milujem ťa“ povedala som mu ešte v ten istý deň pri západe slnka. Síce som ho poznala sotva deň, vedela som, že je to pravda.

„Milujem ťa.“ Teraz som ten najšťastnejší človek na svete. Síce viem, že ideme iba na strednú a táto naša láska sa môže hocikedy zlomiť a stane sa z nej minulosť, aj tak ho milujem.