2015
Ahojte,
určite ste si napríklad na Youtube všimli videá s tématikou roku 2015. Všetci hovorili o tom, ako prežili tento rok. Vo veľa z týchto videí ste mohli počuť vetu: "Tento rok bol najlepší.", alebo niečo v tomto zmysle. Ja som na tým pravdupovediac dlho rozmýšľala. Neprišla som na to, prečo by pre mňa mal tento rok byť ten najlepší. Popravde si ani veľmi nepamätám čo sa v tomto roku stalo. Z toho vyplýva, že najlepší asi nebol. Ale každopádne som sa prinútila rozhýbať svoj mozog a zaspomínať si na tento rok. Tak poďme hneď na to.
V zime som sa pohádala s mojou veľmi dobrou kamarátkou a to sa s nami nieslo ďalej. teraz ma veľmi mrzí, že sme sa takto odcudzili a ja som dala prednosť niekomu inému. Mám oslabenú imunitu a v zime sa to len potvrdilo. Bola som často chorá. Nechodila som do školy a musela som sedieť doma. Keď som prišla do školy, vždy som bola mimo. No musím povedať, že v tomto smere ma spolužiaci vždy podržali. Snažili sa mi pomôcť ako vedeli. Rozveseľovali ma. Preto ich milujem. Potom prišiel pol rok. To bol niečo ako lom. jednoducho som zistila o niektorých spolužiakoch veci, ktoré som vedieť asi ani nemala. Začalo sa preskupinkovanie. To určite všetci poznáte. Myslím tým skupinkovanie. To je predsa v každej triede. V tedy som sa veľmi zblížili s mojou spolužiačkou a toto naše priateľstvo trvá dodnes. Na jar si skoro vôbec nespomínam. Viem len, že môj brat maturoval a ja som bola ešte viac v strese ako on. Držala som mu prsty najsilnejšie ako som mohla. Som rada, že zmaturoval na samé 1. Jar bolo dosť náročné z hľadiska školy. Dali nám dosť zabrať. Veľkú noc som prežil a bola som rada. Potom prichádzalo leto. V škole sme začali upratovať, plánovať výlet a samozrejme museli sme sa drviť na výstupné testy. Horúčavy nám dopriali skrátené vyučovania a zabezpečili plánovanie výletov. V škole sme mali Olympijské hry a to našu triedu dostalo doslova do vojny. Nevedeli sme sa na ničom dohodnúť a stále sme sa hádali. Aj to tak dopadlo. Keď sme už mali naplánovaný výlet a všetko vyzeralo perfektne, neostávalo nič iné len čakať. Ja som sa na výlet veľmi tešila a dokonca len kvôli nemu som si kúpila nové plavky. No týžde§ pred tým, ako sme mali na už spomínaný výlet ísť, ochorela som. Myslela som, že je to len nachladenie a preto som deň pred výletom (potom čo som napísala výstupný test z matematiky) ostala doma, pretože som si myslela, že to prejde. Nakoniec sa však ukázalo, že to bol zápal nosových dutín. Posledný týždeň školy sme sa dozvedeli pre nás doteraz najhoršiu správu. Našu triedu mali rozdeliť a triednu vyhodiť. Všetci sme z toho boli v šoku. Nevedeli sme čo robiť. Bojovali sme ako sme mohli. Našu triednu však vyhodili, ale my sme dostali 90% šancu, že nás nerozdelia. Pekne sme sa rozlúčili a neostalo nič iné, ako čakať. Leto bolo fajn. síce veľmi teplé, ale fajn. Potom som si založila blog. 17.7.2015. Myslím. :D Založila som si tento blog, na ktorý už asi pol roka prispievam rôzne články. Mňa to ale vážne baví.
A potom prišiel obávaný september. Prišla pre nás radostná správa, že nás nerozdelili. Boli sme strašne radi. Aj teraz sme strašne super trieda. Mám super spolužiakov a som rada, že je to tak, ako to je. taktiež sme si uvedomili, že je to náš posledný rok na tejto škole. Je to divný pocit, keď si uvedomíte, že je to posledný rok, ktorý strávite na tejto škole a už sa sem nevrátite (učiť sa). Prvé dva mesiace boli v pohode. Fakt. Skoro nič sa netrebalo učiť. Zvládala som to všetko aj s nadhľadom. No ale potom sa to zmenilo. Učenia pribúdalo rapídnou rýchlosťou. A s tým pribúdali aj iné známky a veľa stresu. V jeseni pre mňa bol veľký šok, keď som stratili môjho milovaného kocúra. Je veľmi bolestivé, keď stratíte niekoho, kto je Vám naozaj blízky. Aj keď je to zviera. Nevedela som sa s tým zmieriť. Celý čas som čakala len na Vianoce. Najviac zo všetkého som potrebovala oddych. Reset. Už som nezvládala školu, olympiádu, krúžky, blog, učenie, cvičenie, kamarátov, psa...a všetko ostatné. Bolo toho veľa. Vianoce a Nový rok boli pre mňa naozaj krásne. Prázdniny pre mňa osobne boli krátke, pretože posledný týždeň sa niečo stalo. Viedla som vnútorný boj sama so sebou. začala som pozerať Upírske denníky. Neviem č práve toto bol ten spúšťač, ale bolo to hrozné. Skoro celý týždeň som bola bez kontaktovania kamarátov. Len ja a rodina, s ktorou som skoro vôbec nekomunikovala. Taktiež som si začala písať denník. Musím povedať, že toto mi pomohlo asi najviac. No toto už je rok 2016.
Ak ste došli až sem. skúste mi napísať Váš názor na môj rok 2015. Ja s nemyslím, že tento rok bol najhorší, no najlepší rozhodne nebol. Nepísala som sem úplne všetko, ale veci, na ktoré si spomeniem, keď sa povie rok 2015. Taktiež mi môžete opísať ten Váš rok 2015.
Nájdete ma tu:
Ask>> suzieT_blog
Meil>> suziet.blog@gmail.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára